Etické dilemy Pierra Abélarda

Autor skúma etiku Pierra Abélarda v jej komplexnosti, zohľadňujúc historické a synchrónne aspekty jeho života. Tento prístup je prínosný pre slovenskú filozofickú a etickú literatúru, keďže preklady originálnych diel sú takmer neexistujúce, okrem jedného českého prekladu. Zvlášť cenné sú názory Abélardových súčasníkov, ktoré v slovenskej literatúre chýbajú. Jozekov text zdôrazňuje subjektivizačnú tendenciu Abélardovej náuky o poznaní, ktorá sa v etike prejavuje dôrazom na úmysel ako kľúč k spravodlivému hodnoteniu jednotlivca. Text sa zaoberá problémom mravnej indiferencie v ľudskom konaní, pričom mravnú kvalitu skutku určuje rozhodnutie konať v súlade alebo proti svedomiu. To, čo je proti svedomiu, predstavuje mravné zlo. Materiály pochádzajú z dominikánskych, benediktínskych a jezuitských archívov a knižníc, kde autor získal pramene originálneho aj sekundárneho charakteru. Obsah zahŕňa predabélardovské tendencie scholastickej doby, teologickú etiku Augustína, charakteristiku Abélardovej osobnosti, vzájomnú kritiku jeho a súčasníckych teórií, aspekt slobodnej vôle u Bernarda z Clairvaux, koncepčné prvky Abélardovej filozofie a etické názory vrátane najvyššieho dobra, slobody, morálnych noriem, hriechu, viny a zásluhy, a úlohy intencie v etike „morálneho skutku“.