Sarcangelium

Ide o medzižánrové, interdisciplinárne podujatie, ktorého text sa pohybuje na pomedzí prózy a poézie, pričom evokuje atmosféru kanonizovaných posvätných textov, či už kresťanských, budhistických alebo islamských. Názov naznačuje prúd nekontrolovanej reči, no opakujúce sa slová a motívy vytvárajú disciplinovaný chorál rôznych hlasov. Vnútorné, psychicky vypäté monológy sa striedajú s chladnejšími, vedeckými fragmentmi. Zvláštny kontrast vzniká medzi parafrázami filozofov a apoštolov (Cioran, Éva Ancselová, Simone Weilová, Svätý Pavol) a svetom lacných rád o zdravej životospráve či alternatívnej medicíne. Evokácia evanjeliových textov nie je paródiou, ale iróniou a sarkazmom, ktoré umocňujú vážnosť reflexie o svete a inšpirujú k premýšľaniu o mnohoznačnosti a protirečivosti ľudského cítenia a myslenia. Dominuje ambícia prihovoriť sa čitateľovi vážne, mimo beletrie a poézie, s terapeutickou ľahkosťou. Je to pozvanie k dialógu o nepreskúmaných silách v tomto svete, pričom skepsa ostáva. Dielo možno považovať za pokus o nadviazanie na autorove predchádzajúce texty, ako sú Cvičná pitva a Súmračná reč.