Miloš Alexander Bazovský

V priebehu rôznych období bola kritika diela M. A. Bazovského (1899 - 1968) vnímaná ako výsostne regionálna, súvisiaca so záujmom maliara o slovenských "horniakov" a ich populáciu. Prvý monografista Bazovského, Karol Vaculík, objavil v jeho diele kvality, ktoré ho posunuli k európskemu maliarstvu. V pripravovanej monografii k storočnici maliara, umelecký historik Ján Abelovský poukazuje na zložitosti procesov, ktoré Bazovský prešiel na ceste "do moderny Európy". Zvlášť zdôrazňuje úsilie jeho súputníkov (Ľudovíta Fullu, Mikuláša Galandu a Kolomana Sokola) oslobodiť sa od romantickej minulosti a preniknúť do reálnej slovenskej skutočnosti. Napriek tomu Bazovský "tieň základnej paradigmy slovenskej moderny... neprekročil", pretože "vedome hľadal a nachádzal fenomenálne, ideálne zviditeľnenie duše národa". Paradoxom slovenskej moderny je, že aj keď profilujúce osobnosti boli formovo moderné, nemohli sa stať skutočne modernými. Monografia ponúka doteraz nepublikované diela z galérií a súkromných zbierok, ktoré pomôžu lepšie pochopiť dielo jedného zo zakladateľov slovenskej moderny a jeho komplexnú osobnosť, ako ju opisuje publicista Jozef Ruttkay.