Vladimír Solovjev a hľadanie večnosti

Kniha sa zaoberá životom a dielom Vladimíra Sergejeviča Solovjeva (1853 - 1900), významného ruského religiózneho filozofa, básnika a teológa, ktorý ovplyvnil literatúru a filozofiu Ruska a predstavil antimarxistickú mesiášsku utópiu. Jeho religiózna filozofia sa začala formovať počas štúdia na Moskovskej univerzite. Po duchovnej kríze a období ateizmu prekonal negatívne obdobie a začal sa intenzívne venovať štúdiu prírodných a duchovných vied. Rýchlo dospel k názoru, že tieto vedy nedokážu uspokojiť duchovné hľadania. Ako tínedžer sa pod vplyvom Benedikta Spinozu zmenil a začal prednášať na univerzite. V roku 1875 získal štipendium na štúdium v zahraničí, kde sa venoval mystickej literatúre a teozofii v Londýne, vrátane štúdia gnózy a mystiky. Jeho cesta pokračovala do Egypta, kde sa cítil vedený "tajným volaním Sofie". Solovjev bol talentovaný orátor, a jeho prednášky v roku 1877 prilákali intelektuálnu elitu Peterburgu, kde prvýkrát verejne formuloval svoje učenie o relígii. Neskôr sa zblížil s Dostojevským, ktorý sa stal jedným z jeho ctiteľov. V centre jeho filozofie stáli Všejednota a Sofia, ktorú považoval za Boží Duch a Dušu sveta.