Milenky na hřbitově

Meer over het boek

Práca to vlastne nebola, ale obdobie návštev. Imaginárne postavy mojej chystanej knihy ma nepozývali, ale bolo nám dobre. Text ešte nenapísaný, vnútorný, ma inšpiroval k fotografiám, a fotografie k textu. Fotenie v teréne, písanie za stolom, našťastie som z Olšanských hřbitovů v Prahe prenášala atmosféru domov. Ale nie smútočnú. Sedieť na kraji hrobu a sledovať hru slnka a tieňov na náhrobku, cestičky jemných trhlín na tvrdej žule, tá chvíľa stojí za to. Nálada správna na rozhovory s mrtvými milenkami. Rozprávala som sa s nimi neraz, už dávno. Ani nie na cintorínech, stačilo doma. Nie pri zapálenej sviečke, ale v bežnom chode dňa. Odkedy vznikala táto kniha, mali už mená a tváre. Ich príbehy, ktoré sme spolu rozplietali, sú tak trochu i moje. Irena Gálová