Parameters
Meer over het boek
Kniha NON EXIT slovenského maliara a performera Roba Švarca je v kontexte slovenskej filozofickej estetiky ojedinelým fenoménom. Vo svojich esteticko- ontologických esejach reflektuje príbeh moderného a postmoderného umenia, predovšetkým stretnutie sociálnej plastiky Josepha Beuysa s nesubstančnou ontológiou Egona Bondyho. Čitateľke/čitateľovi približuje dve zásadné figúry moderných dejín umenia a filozofie enfant terrible Josepha Beuysa, ktorého dielo je v našom kultúrnom kontexte takmer neznáme, a Egona Bondyho, ktorého filozofia ostáva do značnej miery zabudnutá. Ich koncepcie vznikali synchrónne a nezávisle začiatkom 60. rokov 20. storočia v odlišných ideologických a sociálnych podmienkach v tzv. West- a Ostblocku. Pre obe je charakteristické zdôrazňovanie neznegovateľného sociálneho rozmeru, ktorý je vlastný ich spôsobu komunikácie. Obracajú tým pozornosť na sociálny softvér, ktorý má dnes spoločnosť k dispozícii. Obidve koncepcie vystupujú z bežného postoja fatalistického cynizmu, ktorý nás dennodenne presviedča, že sa vlastne nedá spraviť vôbec nič.
Een boek kopen
Non Exit, Robo Švarc
- Taal
- Jaar van publicatie
- 2021
- Bindwijze
- (Paperback)
Betaalmethoden
Nog niemand heeft beoordeeld.
- Titel
- Non Exit
- Taal
- Slowaaks
- Auteurs
- Robo Švarc
- Uitgever
- Asociácia Corpus
- Jaar van publicatie
- 2021
- Formaat
- Paperback
- ISBN10
- 8099984110
- ISBN13
- 9788099984119
- Reeks
- Categorieën
- Tags
- Aantekening
- Kniha NON EXIT slovenského maliara a performera Roba Švarca je v kontexte slovenskej filozofickej estetiky ojedinelým fenoménom. Vo svojich esteticko- ontologických esejach reflektuje príbeh moderného a postmoderného umenia, predovšetkým stretnutie sociálnej plastiky Josepha Beuysa s nesubstančnou ontológiou Egona Bondyho. Čitateľke/čitateľovi približuje dve zásadné figúry moderných dejín umenia a filozofie enfant terrible Josepha Beuysa, ktorého dielo je v našom kultúrnom kontexte takmer neznáme, a Egona Bondyho, ktorého filozofia ostáva do značnej miery zabudnutá. Ich koncepcie vznikali synchrónne a nezávisle začiatkom 60. rokov 20. storočia v odlišných ideologických a sociálnych podmienkach v tzv. West- a Ostblocku. Pre obe je charakteristické zdôrazňovanie neznegovateľného sociálneho rozmeru, ktorý je vlastný ich spôsobu komunikácie. Obracajú tým pozornosť na sociálny softvér, ktorý má dnes spoločnosť k dispozícii. Obidve koncepcie vystupujú z bežného postoja fatalistického cynizmu, ktorý nás dennodenne presviedča, že sa vlastne nedá spraviť vôbec nič.