Plamenný meč

Pablo Neruda, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1971, zaujíma výnimočné postavenie v literatúre Latinskej Ameriky. Jeho poézia býva právom charakterizovaná ako akási genéza ľudského svedomia a uvedomenia etických hodnôt človeka, spoločnosti a zmyslu života vôbec. Je to však v prvom rade poézia úzkych kontaktov s realitou okolitého sveta, jeho materiálnej podstaty. Nerudov vrelý vzťah k prírode presahuje v jeho veršoch rámec prírodnej lyriky a stáva sa oslavou života, jeho vzťah k predmetom každodennej potreby, ktorý vyjadril aj vo svojich troch knihách ód, dokázal, že vlastne nejestvuje nepoetický materiál. Z jeho metafor vyšľahne znezrady iskra, ktorá sa rozblčí v plameň sociálneho ohňa.