Stanislav Šmatlák Boeken

Druhý zväzok Dejín slovenskej literatúry pokrýva z časového hľadiska 19. storočie (klasicizmus, romantizmus a realizmus) a prvú polovicu 20. storočia.

Známa kniha obľúbeného autora literatúry pre deti prináša príbeh Vincka, ktorému jedného dňa strýco Zahruška požičia heligón. Vincko sa má na ňom naučiť hrať, lenže to bude ťažké: otec mu totiž nástroj zakáže, kým sa v škole nezlepší na samé jednotky. Vincko sa postupne zoznámiso všetkými hudobníkmi zo slávnej kapely strýca Zahrušku. V tajomnom svete dospelých si všeličo vypočuje a stretne mnoho zaujímavých postáv. Zoznámi sa s Mišom Štefancom, ktorý chová holuby. Strávi niekoľko krásnych dní so strýcom Rafaelom, ktorý pozná toľko príbehov! A popritom nesmie Vincko zabúdať na svojho kamaráta Laca, ani na svoje povinnosti doma alebo v škole

Koľko generácií sedemnásťročných vyrastie za 113 rokov? Ako sa za ten čas zmenil svet, v ktorom sa cítia dospelí? A predsa nad jedným potichu žasneme: zaľúbenosť sa nezmenila. Je aj v starodávnej aj v dnešnej škole stále doma a zaľúbené srdce túži očariť toho, koho si vyvolilo. Láskavý a trochu šibalský humor, s akým Kukučín rozpráva príbeh ľúbostného trojuholníka, na dnešného čitateľa vôbec nemusí pôsobiť naftalínovo. V čase úspornej esemeskovej komunikácie je archaický jazyk tejto prózy trošku úsmevný, ale aj krásny. A rozprávanie o dávnej škole možno urobí tú dnešnú školu celkom milou. Skúste čítať s veľkorysosťou srdca - v čom sa podobáme ľuďom spred vyše sto rokov?

Jeho veľkou epickou skladbou je Hájnikova žena. Predobrazom hlavných postáv sú hájnik Ľach a jeho žena Mária, ktorí žili v hájovni v Rovniciach. V spoločnosti tejto rodiny sa autor cítil veľmi dobre. Dej je jednoduchý a skromný. Je založený na konflikte medzi hájnikovou rodinou Čajkovou a zemanovým synom Artušom. Medzi hlavné postavy v tomto diele patrí Michal Čajka – syn nebohého horára, Hana – jeho žena, ktorá spolu so svojím mužom predstavuje cnosť a mravnosť a na druhej strane stojí mladý pán Artuš Villáni, ktorý svojím pokusom zviesť Hanku, predstavuje mravne zvrhlú spoločnosť. Text Hájnikovej ženy v tomto vydaní bol prevzatý z vydania v edícii Zlatý fond slovenskej literatúry, vydaného v Tatrane v roku 1973. Rovnako tak ide o vydanie bez poznámkového aparátu. Na konci vydania je doslov Viliama Turčányho "Hviezdoslavova Hájnikova žena". Obsahuje taktiež 8 strán čiernobielej obrazovej prílohy a na prebale sú úryvky literárnej kritiky k Hájnikovej žene.

/ 9. - 18. storočie / Štvrté vydanie syntetických dejín národnej literatúry od jej počiatkov, od obdobia stredoveku, humanizmu a renesancie, baroka, po obdobie osvietenstva. Základný učebný text na vysokých školách.

V čase, keď v myslení o literatúre a jej hodnoteniach dochádza k istej nivelizácii hodnôt, vo svojich časopiseckých a televíznych vystúpeniach ukazuje sa Valér Mikula ako kritik, ktorý búri pokojné hladiny pochvalného tónu recenzií a literárnych bilancovaní. Jeho literárnokritický záujem svojským spôsobom zapadá aj do širších súčasných spoločenských úsilí o aktivizáciu tvorivého myslenia v každom odvetví nášho života.Výber z jeho literárnych kritík, recenzií, glos a portrétových štúdií je tematicky rozdelený do troch častí: poézie, prózy a literárnej vedy a zachytáva Mikulovu aktivitu zhruba za dve desaťročia. Vidieť z nej, že niektorí autori ho zaujímajú dlhodobejšie (Š. Moravčík, V. Šikula, R. Sloboda), iní krátkodobo či jednorazovo, voči niektorým črtám súčasnej literárnej produkcie, najmä v oblasti poézie, pociťuje isté averzie. Z básnikov venuje pozornosť najmä mladším, od debutantov, debutujúcich i v zborníkoch, až po Strážaya. Iným popredným predstaviteľom súčasnej modernej slovenskej poézie venoval pozornosť vo svojej nedávno vydanej literárnovednej publikácii Hľadanie systému obraznosti.

"... nezaujíma ma báseň ako jav "sám osebe", ale ako zhmotnená podoba tvorivej energie človeka, ktorá svojou vnútornou silou pôsobí na príjemcu a chce v ňom aktivizovať jeho vlastnú schopnosť k činnému životu. Preto hľadám a usilujem sa odkrývať významovo platné súvislosti básne, ktorýchpoznanie pokladám za nevyhnutnú podmienku čitateľského osvojovania si poézie. Pritom sa však dávam viesť samou básňou, lebo dôverujem špecifickej podobe jej bytia." Stanislav Šmatlák

Do tohto zvätku autori zaradili všetky tri veľké epické skladby (Hájnikova žena a oba "vlkolínske" eposy) a doplnili ich básňou Dve návštevy, ktorá s nimi tematiky bezprostredne súvisí. Formou autorskej "návštevy" na miestach dejov svojich vrcholných epických básní podáva tu totiž Hviezdoslav akýsi svojrázny "epilóg" k Hájnikovej žene i k Vlkolínu....

Výber Hviezdoslavovej poézie, epiky i lyriky, vrátane slávnych Hájnikovej ženy a Eža Vlkolinského.

Kniha Dve storočia slovenskej lyriky, sa oproti predošlej Šmatlákovej knihe, snaží byť viditeľne úplnejšou a vari aj presnejšou správou o významných obdobiach, osobnostiach a dielach, ktoré zapĺňajú vývinový priestor slovenského lyrického baníctva v 19. a 20.storočí.

Výbor z milostných, reflexivních i politických veršů představuje českému čtenáři předního slovenského básníka, který svádí umělecký zápas o poznání sebe sama, o poznání člověka a jeho bytostně pozemského údělu.

Monografie o životě a tvůrčích zápasech slovenského básníka odhaluje jeho formování jako proletářského básníka, sleduje krizi proletářské poezie a její překonávání a všímá si básníka v době zápasu s fašismem a jako budovatele socialistické kultury.

Základom výberu sú básne zo štyroch zbierok: Hlava, ktorú som mal vtedy (1967), Na motýlích krídlach (1973), Jantárový svet (1976) a Album zvierat.

Stretnutie s poéziou Milana Rúfusa a Miroslava Válka.

Vrcholné dílo průkopníka novodobé poezie K. H. Máchy, lyricko-epická báseň, v níž autor oslavuje krásu přírody a ústy hrdiny pronáší svoje odvážné myšlenky o tajemství smrti a věčnosti.