Ktorý kráľ mal dvanásť žien? Aké vzťahy mali Svätopluk s Metodom? Prečo majú mestá v názvoch stredu, štvrtok a sobotu? Z čoho mali uhorskí králi najviac peňazí? Ako to bolo s prvou uhorskou univerzitou? Ktorí panovníci boli u nás najobľúbenejší? Toto a ešte oveľa viac sa dozvieš z knihy, ktorou ťa pútavo prevedie známy slovenský historik Matúš Kučera.
Každý z príspevkov je zodpovedným uchopením historickej témy, pri ktorej autor približuje čitateľovi celý vymedzený chronologický úsek so širšími súvislosťami tak, aby vyčerpávajúco vysvetlil problematiku. Napríklad v príspevku Veľká Morava medzi Východom a Západom analyzuje význam cyrilo-metodskej tradície pre Slovákov a jej odraz v európskych dejinách. Z historického hľadiska mapuje dejiny od príchodu predkov Slovákov na naše územie, cez Samovu ríšu až napokon po veľkomoravských panovníkov a ani záver nie je vymedzený koncom byzantskej misie, ale zameriava sa i na jej stopy v spoločenských vedách. Podobne informačne prínosné sú aj iné žánre: rozhovory, state a úvahy. Kniha je určená záujemcom o národnú históriu z radov laickej i odbornej verejnosti, študentom a pedagógom politológie a histórie.
Najnovšia kniha profesora Matúša Kučeru Slováci a Chorváti patrí medzi tie diela, ktoré môžeme nazvať prelomovými v slovenskej historiografii, keďže na Slovensku doteraz nevznikla práca podobného charakteru a záberu. Široko koncipovaný pohľad na dejiny dvoch slovanských národov, spojených nadlho spoločným štátnym celkom, Uhorským kráľovstvom, ponúka objavné čítanie o paralelách i špecifikách historického vývoja oboch národných spoločenstiev a rozličných dimenziách ich vzájomných vzťahov cez stáročia.
V živote slovenského národa sa odohrávajú príbehy, ktoré spevňujú jeho historické vedomie, rozvíjajú dávnu tradíciu a nesú výraznú symboliku. Symboly nás pútajú k tradícii a volíme ich preto, aby sme nezišli zo správnej cesty. Príbeh vztýčenia Pamätníka kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu je príbehom o nás Slovákoch. Podáva svedectvo o tých, ktorí horeli tak, že zapálili iných, aby sa dielo podarilo.
Kniha o poprednom slovenskom a európskom historikovi Prof. PhDr. Matúšovi Kučerovi, DrSc., ktorá obsahuje okrem najlepších materiálov jeho článkovej tvorby o vzniku Veľkomoravskej ríše aj najzaujímavejšie medzníky vo vývoji dejín Slovenska a Slovákov z pohľadu historika. Celá jeho publikačná aktivita sa opiera o dôkladné štúdium historických prameňov, no popri vedeckej presvedčivosti je charakteristickou črtou jeho textov živý, pútavý a zrozumiteľný jazyk, ktorým si autor získal nielen odborné, ale i široké laické čitateľské zázemie. Matúš Kučera je priekopníkom historiografie neuzatvárajúcej sa do akademických klišé, ale provokujúcej svojich súčasníkov k hľadaniu pravdy o sebe aj poznávaním dejín svojho národa, svojej krajiny, svojho štátu.
Výber z prác profesora Matúša Kučeru umožňuje odbornému i laickému čitateľovi v kompaktnej podobe zoznámiť sa s jeho textami, ktoré sú „roztratené“ vo viacerých vedeckých časopisoch, zborníkoch a publikáciách z rôznych časových období – od počiatkov jeho vedeckej tvorby až po posledný príspevok z konferencie v roku 2011. Štúdie sú usporiadané do 4 blokov: O koncepcii slovenských dejín, Slovenská historiografia, Hospodárske a sociálne dejiny slovenského stredoveku a Slovensko-poľské vzťahy v stredoveku. Texty medzinárodne uznávaného medievistu, vyznačujúce sa harmonickou symbiózou erudície a čítavosti, zásadným spôsobom prispievajú do pokladnice slovenskej národnej historiografie.
Publikácia predstavuje najstaršie písomné pamiatky z historického obdobia Veľkej Moravy viažuce sa k územiu dnešného Slovenska. Jej cieľom je čitateľovi objasniť spoločenskú, umeleckú a historickú hodnotu staroslovienskych textov. Značná pozornosť je venovaná ukážkam z veľkomoravskej literárnej tvorby - predkladá pôvodné texty i preklady doplnené komentovanou časťou. Ide napríklad o dokumenty Zákon súdnych ljudem, Kyjevské listy, Cividalské evanjelium, Nomokánon, Napomenutie vladárom. Týmto spôsobom chce priblížiť a sprístupniť čitateľovi činnosť Konštantína a Metoda, obsahom ju možno zaradiť do celkového spoločenského a kultúrneho vývinu našich predkov v 8. a 9. storočí. Publikácia obsahuje nádherné ilustrácie a umelecké fotografie dokumentov a je vydaná k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda na naše územie.
Knižné dielo renomovaného slovenského historika, prvé svojho druhu, vytvára z dochovaných čriepkov dobových prameňov, archeologických nálezov a iných indícií doteraz najkomplexnejší obraz jednej z najvýraznejších postáv z počiatkov našich dejín, veľkomoravského kráľa Svätopluka. Zároveň je jedinečným zhrnutím faktov o dejinných základoch, v ktorých môžeme hľadať počiatky našej štátnosti. Kráľ Svätopluk bol v rokoch 846 – 894 panovníkom rozsiahleho stredoeurópskeho štátu, ktorý vošiel do historiografie pod názvom Veľkomoravská ríša. Súčasťou tohto štátu bolo aj dnešné Slovensko, ktoré v dobových prameňoch vystupuje ako „kráľovstvo Svätoplukovo“. Pramene poznajú podľa mena tri centrá tohto kráľovstva: Nitra, Bratislava a Devín. Už r. 828 bol v Nitre vysvätený prvý kresťanský chrám a roku 880 pápež Ján VIII., na žiadosť Svätopluka, zriadil aj biskupstvo. Svätopluka možno v európskej tradícii porovnávať s takými veľkými panovníckymi menami ako Karol Veľký, anglický kráľ Alfréd Veľký, bulharský kráľ Simeon a iní.
Nechajme sa zaviesť naslovovzatým odborníkom až do obdobia, keď sa na križovatke obchodných magistrál, na najlepšom brode cez Dunaj, utváralo čosi, čo v európskych dejinách nazývame mesto. Aj po páde Západorímskej ríše, až do 7. – 8. stor., pretrvalo v Podunajsku dedičstvo antickej spoločnosti. Rímska Bratislava sa rozkladala po oboch brehoch Dunaja a predstavovala akýsi stred strednej Európy. Rozbitie avarskej ríše Karolom Veľkým umožnilo vyrásť novým silným mužom – slovanským kniežatám. Jeden z nich dal meno starobylému burgusu v dnešnej Bratislavskej bráne. Dielo renomovaného historika je ojedinelou a doteraz najkomplexnejšou rekonštrukciou Bratislavy v prvom tisícročí n. l. a hľadá presvedčivú odpoveď na etymológiu názvu mesta. Druhú časť publikácie tvorí práca Slovensko okolo roku 1000, ktorá sa zaoberá rovnakým dejinným obdobím v celoslovenskom zábere.
Prvý diel dejín Slovenska (do roku 1526) popredného slovenského historika. Dielo v úvode prináša pohľad na doterajší stav syntéz o slovenských dejinách a obsahuje kapitoly: Spoločnosť a kultúra starých Slovákov, Prvé pokusy o vytvorenie štátu, Slovensko ako súčasť ranouhorského štátu, Spoločnosť, štát a kultúra na Slovensku v 13.–14. storočí, Spoločenská kríza v strednej Európe a ohlasy husitstva a Slovensko v období rokov 1437-1526. Dielo predstavuje prvú a súčasnému národnému duchu primeranú syntézu slovenských dejín.