Elena Mannova Boeken

Verejné slávnosti sú kľúčovým nástrojom na reprezentáciu a konštitúciu spoločnosti, definujúc, kto je „náš“ a kto „cudzí“. V monarchiách sa účastníci identifikovali s dynastiou, v totalitných režimoch s vládnucou stranou, a v demokratických spoločnostiach s historickými osobnosťami a udalosťami. Historici poukazujú na prepojenie religióznych a svetských prvkov, pričom dochádza k sekularizácii náboženských slávností a sakralizácii politických osláv. Kapitoly o náboženských, národných a politických festivitách začínajú v druhej polovici 17. storočia, keď sa katolícka cirkev snažila rekatolizovať mestá Uhorska. Biskupské vizitácie sa v 19. storočí transformovali na náboženské slávnosti, ktoré demonštrovali prestíž cirkvi. Protestanti, sláviaci sviatky skromnejšie, využívali verejné oslavy na pripomínanie významných udalostí reformácie. Kniha sa zaoberá oslavami Jána Husa na Slovensku, ktoré slúžili na prezentáciu národnej identity. V rámci slovenského národného hnutia vznikli národné slávnosti a púte na historicky významné miesta. Posledná časť sa zameriava na festivály ako nástroj upevňovania štátnej lojality, pričom uvádza príklady dynastických slávností, osláv prezidenta Masaryka a významných udalostí, ako je založenie prvej Slovenskej republiky.

Krátke dejiny Slovenska sú určené širokému okruhu záujemcov o históriu, ktorí sa neuspokoja s obyčajným opisom udalostí, ale sú ochotní uvažovať o faktoroch minulosti, ktoré ovplyvňujú našu súčasnosť. Publikácia odráža rozširujúci sa tematicky záber modernej slovenskej historiografie. Okrem tradičných tém sa autori venujú tiež každodennému životu a kolektívnym identitám, hodnotovým postojom, dlhodobej akumulácii duchovného, vedomostného a kultúrneho kapitálu, ktorý sa budoval celé generácie, bez ohľadu na revolúcie a prevraty.

Krásne a často tragické príbehy o hrdinoch, víťazstvách a utrpení našich predkov formujú každodenný život a ovplyvňujú správanie ľudí. Mýty, podobne ako mýty iných európskych národov, zjednodušujú komplexnú minulosť a vytvárajú magickú jednotu spoločenstva, ponúkajú prísľub zmyslu národnej existencie a zmierňujú kolektívny strach. Kniha skúma základné kamene slovenskej mytológie od Veľkej Moravy až po mýty komunizmu. Autori, medzi ktorými sú archeológovia, jazykovedci a historici, poukazujú na rozpor medzi mýtmi a výsledkami výskumov. Porovnávajú mýtické príbehy rôznych etník a zistia, že Slováci sú rovnako „mýtomaniakmi” ako ostatní, snívajúci o živote bez útlaku. Kapitoly sa zaoberajú obsahovou a funkčnou podobnosťou mýtov a mýtizáciou tradícií v 19. storočí, vrátane ich politického využívania. Naša minulosť nás „programuje” a zdedené schémy často preberáme. Ak sa národné mýty premenia na dogmu, stratia svoju oslobodzujúcu úlohu a stanú sa nástrojom politickej manipulácie. Obľúbené mýtické rozprávania sú súčasťou našej historickej tradície, ale je dôležité nezabúdať na „žáner”, do ktorého tieto príbehy patria.

Publikácia vychádza ako prejav uznania a úcty Ľ. Liptákovi, DrSc. pri príležitosti jeho významného životného jubilea. Osobitne poukazuje na jeho plodné pôsobenie v Historickom ústave SAV.

Trinásť štúdií predstaviteľov rakúskej a slovenskej historiografie, literárnej vedy, etnológie, muzikológie, teatrológie a dejín o umení sa zaoberá mnohovrstvovým utváraním kolektívnych identít v stredoeurópskom regióne. Historickú pamäť spoločností v tomto regióne neformovala homogénna národná tradícia, ale etnicko-kultúrna pluralita a heterogenita. Na príkladoch literatúry, hudby, divadla, architektúry, verejného urbánneho priestoru, pohrebného kultu a dobročinnosti autori predstavujú rituály upevňujúce identitu, „zásobárne“ kolektívnej pamäti a médiá identifikačnej politiky.