Hela Volanská Boeken

Sugestívne napísaný autobiografický príbeh nesie v sebe vieru v lepší život bez antisemitizmu, sociálnej nerovnosti a neznášanlivosti. Narodila sa v Lodži, ale stala sa Slovenkou voľbou. V Bratislave vyštudovala medicínu. Tu sa zapojila do ľavicového hnutia. Bola väznená v Ilave a neskôr v Novákoch, odkiaľ ušla do povstania. V knihe vystupujú známe osobnosti povojnového politického života: Rudolf Slánsky, Viliam Široký, Július Ďuriš, František Zupka, Pavel Raiman, Sofia Šmeralová, Mjr. Augustín Schram. Do okruhu jej priateľov a známych patrili maliar Imro Weiner-Kráľ, fotografka Irena Blühová, Juraj Špitzer a ďalší. Za svoje politické postoje bola v 70. rokoch vylúčená z KS a perzekvovaná. Kniha vyšla v roku 1987 ako jeden z mála slovenských samizdatov.

Kniha vypráví o hrdinství slovenských dětí v nesvobodě tzv. slovenského státu na jaře a v létě r. 1944, kdy z ohňů odporu, zakládaných partyzány a ilegálními pracovníky, vyrostl požár povstání.

Dielo nadväzuje na povstalecké dni, keď nešlo iba o to, aby odišli zo zeme cudzí votrelci, ale keď si povstalci uvedomovali aj svoje sily a právo na lepší život. Vzniká tak obraz súčasného boja na slovenskej dedine - boja nového so starým. Vo vedomí mladých sa ľahšie zachytáva to nové, smelšie výhľady do budúcnosti. Starým bráni škrupina návykov, dlhodobé živorenie na vlastnom majetku, ktorým chcú sputnať aj svoje deti..