Peter Tavel Boeken

Spal som a snil o tom, že život je radosť. Zobudil som sa a zbadal, že život je povinnosť. Pracoval som – a spoznal: povinnosť je radosťou.“ /Rabindranath Tagore/. Už z uvedeného výroku vyplýva, že autor sa v diele zaoberá zmyslom života človeka, čo je vyjadrené Franklovým hlavným pojmom „Wille zum Sinn.“ Zaoberá sa otázkami slobody, svedomia, zodpovednosti, schizofrénie, eutanázie, psychochirurgie, atď. Spolupracuje s významými filozofickými smermi ako sú fenomenológia, existencializmus, novotomizmus, a i. Autor značnú časť života býval na miestach, kde trávil svoj život aj Frankl. Podnetom pre napísanie tejto knihy bolo aj to, že mal možnosť komunikovať s Franklovými významnými žiakmi. Najhlbším vnútorným podnetom pre autora však bolo jeho sprevádzanie chorých a umierajúcich ľudí. Jeho pohľad na svet sa v tomto období života značne zmenil, čo je evidentné aj v jeho diele.

„Žiaden človek nie je ostrov sám pre seba,“ napísal John Donne. Každý z nás žije uprostred ľudí. Niekam patríme, máme svoje miesto, žijeme v spoločnosti. Hodnotíme a ovplyvňujeme, sme hodnotení a ovplyvňovaní. Milujeme a sme milovaní. Naša jedinečnosť nesie aj stopy tých, ktorí nás obklopovali a obklopujú. Andrea Madarasová Gecková a Peter Tavel ponúkajú pohľad do sociálnej skupiny, percepcie a vzťahov. Venujú sa teoretickým a praktickým aspektom tém, ako sú láska, príťažlivosť, pomoc, ale aj altruizmus, moc či predsudky. Publikáciou sa prihovárajú študentom, laickej verejnosti i odbornému publiku. Kniha prináša hlavné myšlienky a súčasné trendy sociálnej psychológie. Okrem klasických tém sa venuje otázkam, ktoré sú dnes veľmi aktuálne. Text je spracovaný pedagogicky netradične, je prehľadne štruktúrovaný. Jeho súčasťou sú úlohy na zamyslenie, cvičenia, humorné vsuvky, príklady zo života a odkazy na filmy. Autori využívajú princípy efektívneho učenia, čím robia text pútavým.

Slovenský psycholog Peter Tavel důkladně zpracoval otázku životního smyslu. Za východisko zvolil publikace nedávno zemřelého vídeňského psychiatra Viktora E. Frankla. Objasňuje pojem potřeba smyslu (smyslu života) a uvádí, že tak jako jiné potřeby i potřeba smyslu může být uspokojena nebo frustrována. O smyslu tvrdí, že není subjektivní, ale je mimo člověka a že je třeba jej hledat. Smysl lze hledat v žití pro cíl a v tomto úsilí pomáhá člověku svědomí. Cílem není seberealizace, ale přesah (transcendence) člověka. Vědomí smyslu dodává člověku sílu, a smysl je možno naplňovat uskutečňováním tvořivé, zážitkové nebo postojové hodnoty. V každé situaci je možno vidět úlohu, kterou má člověk splnit.

Aký zmysel má náš život? Aký zmysel má staroba? Chceme spokojnú jeseň života a spokojné deti. Pekne dožiť. Staroba a umieranie nie sú populárne témy. Človek by sa im najradšej vyhol. Spoznajte umenie dobre zostarnúť.