Martin Hurbanič Boeken

Kniha se v širokém historickém kontextu zabývá avarsko-slovanským obléháním hlavního města východořímské říše v roce 626. Autor sleduje dějiny říše od smrti císaře Justiniána, především pokud se týče ztráty jejích pozic na Balkáně; současně se zabývá vztahem k Persii, jež byla odedávna hlavním konkurentem říše. Vnitřní konflikty za císařů Foky a Herakleia společně s oslabováním jejího vnějšího postavení vedly k obsazení téměř celého Balkánu Avary a k jejich obléhání Konstantinopole. Peršané se současně zmocnili Egypta, Předního východu i částí Malé Asie, a pokoušeli se dokonce zapojit do obléhání hlavního města. Kniha se dále zabývá pozdější recepcí obléhání Konstantinopole, a to jak v písemných pramenech, tak i ve výtvarném umění.

Autor sa vo svojej práci zameral na podorbný opis udalostí, ktoré viedli k obliehaniu hlavného mesta Byzantskej ríše Konštantínopola v roku 626. Hlavnými útočníkmi boli síce Avari, ale spolu s nimi sa na obliehaní zúčastnili aj ďalšie kmene, predovšetkým Slovania a Gepidi. Obliehanie Konštantínopola je spojené s prehľadom vnútropolitického i zahraničnopolitického vývoja Byzantskej ríše od polovice 6. storočia.Tento vývoj je spojený s podrobným výkladom o zahraničných vzťahoch s Perzskou ríšou i s vývojom v západnej Európe (predovšetkým vo vzťahu k pápežskému štátu).

Kniha je výsledkom dlhoročnej výskumnej práce, v rámci ktorej sa autor zaoberal predovšetkým rôznymi aspektmi dejín diplomacie na prelome antiky a stredoveku. Práve vzťahy medzi vtedajšími veľmocami – Východorímskou ríšou a sásánovskou Perziou v období 6. a na začiatku 7. storočia sú priam ukážkovým príkladom využitia diplomatických prostriedkov a metód na najvyššej úrovni, ktoré v mnohých ohľadoch ponúkajú zaujímavé paralely aj so súčasným vývojom v oblasti medzinárodných vzťahov. Dejiny sásánovskej Perzie a Východorímskej ríše sa však v záverečnej epoche ich spoločnej existencie nepremietali len do roviny diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni, ale aj do vzťahov týchto štátov k periférnym oblastiam ich veľmocenských záujmov. Z tohto pohľadu ide nesporne o prelínanie veľmocenskej a lokálnej diplomacie, ktorá sa nedotýkala len vzdialených regiónov Blízkeho východu či Zakaukazska, ale napríklad aj stredoeurópskeho priestoru, kde v tomto období dominovali Avari a Slovania. Svojím spôsobom sa tak kniha zaraďuje aj medzi príspevky k našim najstarším dejinám.

Etnologický, sociálny, politický a religiózny náhľad do geografického priestoru Balkánu v čase stredoveku.

Dejepisná čítanka je súčasťou súboru dejepisných učebníc Od praveku k staroveku a Od staroveku k stredoveku pre žiakov 6. ročníka základnej školy.