Vladimír Balla Boeken

An award-winning Slovak novella and three additional short stories. This collection, by an author described as "the Slovak Kafka", shares a unique dark humor, along with a commitment to satire and truth. The novella features a nameless narrator reflectin

Andric and his girlfriend Laura have been seeing each other for a long time now but it isn't clear what each sees in the other.

Dead is Balla's most recent book and marks a glorious return to the short story form. The stories are very topical dealing with the theme of masculinity, how that is expressed in different forms of aggressive nationalism, Slovak 'nativism' and delusional male interior monologues.

Fragmentárny román o malom meste, plnom bizarných postavičiek. Vargová, pacientka s mizernou minulosťou a ešte horšou prítomnosťou, píše listy Felešlegimu, psychiatrovi, ktorý by sám urgentne potreboval pomoc, lebo sa venuje skôr pitiu ako liečeniu chorých.A kým ona vo svojich listoch nevdojak vystihuje dokaličeného ducha bláznivej doby, keď pravda je lož a lož jedna z nepodstatných právd, on v tejto tragikomédii s nejasným koncom rozdáva múdre rady po kaviarňach a krčmách a podniká záhadné cesty do zahraničia.

Balla írásaiban a gondolkodó és reflexív szerző típusa bontakozik ki, aki minimális terjedelemben éri el a maximális kifejezőerőt. Ezek a prózák a kortárs szlovák irodalom legmagasabb színvonalát képviselik. A kötet tartalma: Elválás előtt Boldog bolondok Kapcsolat Keze Nehéz dolgok Képzeld el Valami kitart Család Teológus Cél Falusi kaland Imádkozó sáska Önző Nem úszók Erőfeszítés Képzelet Dobos Nem találta Halál Vrútkán Kutató Fludd Dano Közeli lelkek Az ajtó előtt Pléróma De la Cruz

Druhá prozaická kniha Vladimíra Ballu je podobne ako jeho debut Leptokaria charakteristická absolútnou temnotou, ktorá tu však nadobúda ešte hlbší význam.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Snad se Balla neurazí, nazveme-li jej slovenským Kafkou. Snad by se neurazil ani Kafka. Krutá a nenávistná individua, jež zabydlují svět Ballových bizarních povídek, trpí základním a prakticky neměnným stavem – osamělostí. Ta se kupodivu neztrácí ani ve vzájemném soužití muže a ženy. Tehdy se totiž mění na tzv. „dvojosamělost“. Ballovy postavy však zároveň disponují poctivou snahou naplno žít a odolat banalitě každodenního přežívání.

17 poviedok zbierky GRAVIDITA talentovaného prozaika čitateľa zavedie do tajomných zákutí ľudskej existencie, do krajiny temna, osamelosti či čierneho humoru. A to všetko prostredníctvom brilantného jazyka, ktorý vie prefíkane šľahnúť, keď treba byť ironický, ktorý vie byť kaviarenským tárajstvom, keď si próza vyžaduje kaviarenské táranie, ktorý je zrazu dynamický, keď sa začne akcia a ktorý sa vie aj zadrhávať, keď rozprávač tápe. Dobrým spisovateľom Ballu robí práve schopnosť vyjadriť jazykom to, čo je za jazykom.

Po úspešnej knihe De la Cruz prichádza Balla s novým súborom textov-náhľadov do každodenného života niektorých zvláštnych jedincov, textov-temných vízií, spoza ktorých prebleskuje krutá, ale zároveň osviežujúca irónia a svojrázny zmysel pre humor.

Kniha poviedok, ktorá bola v roku 1996 odmenená Cenou Ivana Kraska. Balla v doslove k druhému vydaniu: „Leptokaria je naďalej. Leptokaria naďalej nie je pre každého. Ani táto moja, ani tá v Grécku. Leptokariu som viackrát napísal, zakaždým ináč, a potom, keď bola po prvý raz vydaná, aj viackrát prečítal, zakaždým ináč. Dnes to už nechám všetko tak, ako bolo. Odstránilo sa iba zopár jazykových či gramatických chýb. Na to, aby som čosi zásadne zmenil, by bol potrebný odstup. Ale kdeže je tu odstup? Žijem tak, ako som žil, cítim tak, ako som cítil, cítim sa tak, ako som sa cítil, myslím tak, ako som myslel. Dalo sa to predpokladať. Čo sa dalo predpokladať, to sa aj stalo – nestalo sa nič. Ani so mnou, ani s Leptokariou. A, predsa... predsa... Čosi by sa našlo: po celej knihe sú v texte poroztrusované rôzne narážky, týkajúce sa bolesti zubov či chorých ďasien, čeľustí a podobne – medzičasom sa začala komplikovaná liečba. Liečba psychiky sa nezačala, vraj ešte nie je akútne potrebná. Máš ho vidieť! Že nie je potrebná. Nuž ale píšem ďalej, dovolili mi. Tak vznikli aj dva nové textíky, Dvojice a Na posedení s pätnástkou. Sú v Leptokarii. Kto nevládze, nech nečíta. Kto vládze, nech si prečíta.“

Schíza všedných príbehov! K obľúbeným autorom mladých čitateľov právom patrí Balla. Životné pocity postáv knihy verne odzrkadľujú pocity novej generácie – márnosť existencie v odľudštenej spoločnosti i absenciu odvahy prejaviť svoje skutočné city voči druhému. Výsledkom býva náhradný život v náhradnom časopriestore – halucinačné blúdenie v spleti výmyslov a sebaklamu. Hranice medzi snom a skutočnosťou zastierajú haluze... Príbehy nevšedných schíz!

Balla (1967) - laureát Ceny Ivana Kraska a viacnásobný finalista ceny Anasoft Litera. Poviedky začal uverejňovať časopisecky od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Základným a prakticky nemenným stavom postáv jeho poviedok je osamelosť, ktorá sa nestráca dokonca ani vo vzťahu muža a ženy. Mení sa len na tzv. „dvojosamelosť“. Postavy sa prejavujú najmä ako kruté, nenávistné indivíduá, ktoré však svojím konaním prezrádzajú zároveň túžbu intenzívne a poctivo žiť, odolať banalite každodenného prežívania. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. V roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, nasledovali knihy Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008) a V mene otca (2011). V roku 2012 vydal zbierku troch poviedok pod súborným názvom Oko.