Eva Maliti Volgorde van de boeken

Románová próza Evy Maliti Fraňovej Tajomstvá mladého Bajzu je fiktívnym príbehom zrodu prvého slovenského románu Príhody a skúsenosti mladíka Reného. Prvý zväzok tohto legendárneho diela vydal spisovateľ Jozef Ignác Bajza (1755 - 1836) v roku 1783, ale druhý zväzok ostal nedokončený. Románsa odohráva v do konkrétnych časopriestorových súvislostiach a zakladá sa na množstve historických faktov. Vracia nás do cisárskej Viedne v rokoch jozefínskych reforiem, kde sa začínajúci spisovateľ Jožo formuje ako vnímavý, hoci neveľmi disciplinovaný študent katolíckeho Pazmánea. Nečakané zážitky a inšpirácie Joža podnecujú k písaniu, v čom ho podporuje niekoľko sympatizantov, ba dokonca jedna sympatizantka. Ďalší významný Slovák pôsobiaci v tých časoch vo Viedni, vedúci pracovník Dvornej knižnice, osvietenec Adam František Kollár (1718 - 1783) mu dáva rôzne múdre rady. No skôr, než sa Jožovi otvoria cesty k napísaniu románu, bude treba rozlúsknuť zopár tajomstiev...

Román O príjemných pocitoch je príbehom lásky z vojnového obdobia. Ona je francúzska spisovateľka Louise Léveque de Vilmorin, ktorú osud zavial na niekoľko rokov na Slovensko, on je gróf Pavol Pálffy de Erdöd. Hoci tento vzťah netrval veľmi dlho, Louise na roky v kaštieli Pálffyovcov v Budmericiach spomína ako na najkrajšie. Román je síce umelecká fikcia, ale stojí na faktoch, ktoré autorka naštudovala z kroník, memoárov, odbornej literatúry i dobovej tlače. Nie je len príbehom lásky, ale zároveň odkrýva osudy potomkov hornouhorských šľachtických rodov v 20. storočí.

Životný príbeh vodcu povstania v nacistickom vyhladzovacom tábore v Sobibore, Alexandra „Sašu“ Pečerského, ktorý sa do Sobiboru dostal ako vojnový zajatec. Publikácia prináša opis udalostí od jeho zajatia ako vojaka Červenej armády až po deportáciu na základe rasových zákonov a úspešný útek z tábora smrti. Text vznikol na základe prepisu jeho prerozprávaných spomienok. Kniha obsahujeaj básnickú poému Marka Gejlikmana: Luca.

Nartský epos predstavuje jeden zo svetových hrdinských eposov. Obsahuje niekoľko cyklov zaznamenávajúcich hlavné udalosti spríbuznených rodov mýtického národa Narti (Uarchag a jeho synovia; Šatana a Uryzmag; Soslan; Chamyc a Batradz; Acamaz; Syrdon atď.). Prazáklad hrdinského eposu Narti vznikol v lone skýtsko-sarmatskej kultúry a jeho konečná verzia v 13. – 14. storočí nášho letopočtu. Spracovala: Eva Maliti Fraňová

Po maminej smrti sa knihovníčka Ariana vydáva na cestu, aby zachránila svoju lásku - básnika Mareka. Musí odhaliť tajomstvo a získať odpoveď na otázku, či je ešte milovaná. Mama ju kedysi varovala, aby zbytočne nesnívala a držala sa reálneho života. A v žiadnom prípade nech sa neoddáva písaniu. Ariana však napíše a vydá román. Iná, fantastická skúsenosť, ku ktorej na svojej ceste dospieva, je naplnená udalosťami i snami. Na scéne sa zjavujú ďalšie postavy: bývalý manžel Imro s kamarátom Ďusim, pes Lucky, divadelný súbor s režisérom, vojvodcovský pár a... kustódi, ktorí píšu knihu osudu pre každého človeka. V príťažlivej zmesi magického realizmu a autentickej každodennosti sa autorka nevdojak dotýka podstatných otázok ľudského bytia, ako aj osobitostí životného pocitu nášho človeka v stredoeurópskom priestore.

Die Monographie der slowakischen Literaturwissenschaftlerin befasst sich mit den Fragen des Symbols und des Symbolismus in der russischen Kultur und Literatur. Literaturhistorisch und -theoretisch wird dieser Themenkreis im ersten Kapitel unter dem Namen „Der realistische Symbolismus bei Pavel Floreskij in der russischen modernen Kultur“ abgehandelt. Im Rahmen der weiteren vier Kapiteln wird der Symbolismus als konkrete literarische Richtung begriffen; jedoch zugleich auch übereinstimmend mit der universellen Substanz des Symbols, auf dem die Richtung auch beruht. Dank dessen konnten im Zusammenhang mit dem Symbolismus jene Autoren angeführt werden, die durch ihre individuelle Poetik mit dem Symbolismus verbunden sind (Vasilij Rozanov, Boris Pasternak, Gaito Gazdanov). Mittels des Symbols war es möglich, im Rahmen der universellen Verknüpfung mit dem russischen literarischen Werk an slowakische Übersetzungen dieser heranzutreten, sogar auch an die slowakische postmoderne Literatur. Im Kapitel „Das Schaffen von Gaito Gazdanov als symbolische Selbstrealisierung“, gewidmet dem Autor der russischen Emigration, überragen die Grenzen der russischen Literatur des 20. Jahrhunderts zeitlich – hin, zu epischen Archetypen (osetisches Epos von Narts) – so wie räumlich, zum französischen Modernismus. Das Werk wurde vom Literarischen Fond der Slowakischen Republik ausgezeichnet.

Nová zbierka poviedok slovenskej prozaičky a autorky úspešných dramatických diel, uvádzaných v Slovenskom národnom divadle. Zmes pätnástich príbehov zjednocuje autorkina poetika, založená na ozvláštňovaní bežných ľudských osudov hravou fantáziou.

Rozprávky kaukazských národov vybrala a prerozprávala Eva Maliti-Fraňová. Podľa jednej prastarej legendy kedysi dávno lietal nad svetom boží posol s mešcom plným jazykov, ktorými chcel jeho pán - Boh - obdarovať ľudí a národy. Každému národu hodil z mešca jazyk, aby ľudia mali slová, ktorými nazvú všetko okolo seba aby sa mohli dorozumievať. Preletel ponad mnohé územia a rozdal národom jazyky. Keď už pomaly dokončoval svoju prácu, doletel nad vysoké končiare pohoria Kaukaz. Tu sa mu nečakane mešec roztrhol a na zem sa vysypala celá hrsť zvyšných jazykov. Tak sa stalo, že v skalnatých horských roklinách, kde vo veľmi ťažkých podmienkach prežíva len neveľký počet ľudí, si obyvatelia osvojili množstvo celkom rozličných jazykov a utvorili malé, až miniatúrne národy. Je ich tam vraj aj sto, ak nie viac. Sú medzi nimi nielen Oseti, Kabardi, Čerkesi, Balkari, Čečenci a Inguši, a tiež Abcházci a Rutulovia a Tati, ale aj Lakovia či Kumyci a mnohí, mnohí iní. Napríklad v Dagestane vedľa seba susedia dedinky, pričom v každej sa hovorí inou rečou. Ale dedinčania napriek tomu, že si nemôžu porozumieť, nažívajú v zhode a vo vzájomnej úcte. Obyvatelia Veľkého Kaukazu sa preslávili hrdosťou a zmyslom pre spravodlivosť. Svoje odveké predstavy a túžby uchovali v ľudových rozprávkach.

Publikácia o významnej osobnosti slovenského prekladu, ale aj literatúry vôbec, ktorá ako prvá na Slovensku prišla s fenoménom monografického spracovania osobnosti prekladu. Monografia približuje tvorivú osobnosť Jesenskej azda cez všetky jej základné preklady. Jednotlivé kapitoly sa dotýkajú ich rôznych aspektov, ktoré mohli vplývať nielen na prekladateľské riešenia, ale aj recepciu konkrétnych diel. Vzniká tak celistvý obraz života a práce Zory Jesenskej, tejto rozporuplnej ženy, slovenskej intelektuálky, ako aj sugestívna mozaika jej „vyznaní a šarvátok“.

Dielo je výsledkom práce 13-členného kolektívu autoriek a autorov, rusistov, pracovníkov Ústavu svetovej literatúry SAV, filozofických fakúlt UK v Bratislave, UKF v Nitre a Prešovskej univerzity, ako aj doktorandov. Vedúcou autorského kolektívu je doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc., z ÚSvL SAV. Dielo, ktoré je určené širšej verejnosti, obsahuje 550 hesiel ruských spisovateľov, textov anonymných autorov (pri stredovekej literatúre) a taktiež vecných hesiel zameraných na špecifické fenomény ruského literárneho života. Súčasťou slovníka je aj stručný náčrt dejín ruskej literatúry, bibliografické údaje ku každému autorskému heslu (napr. najdôležitejšie vydania, preklady, sekundárna literatúra), pomocný a doplnkový aparát (zoznam prameňov, internetový adresár). Slovník predstavuje ruskú literatúru v celom jej priereze, so všetkými fenoménmi dobového literárneho života, ale svoju úlohu zohrávala aj rezonancia jednotlivých autorov v slovenskom kultúrnom priestore, hoci pri ich výbere odzneli od oslovených odborníkov aj protichodné názory.