Silvester Lavrík Boeken

Výber štyridsaťjeden najlepších esejí Silvestra Lavríka publikovaných počas uplynulých trinástich rokov v denníku SME a Denníku N zachytáva naliehavé a spoločensky významné témy. Mnohé z nich sú aktuálne aj dnes, iné sú spojené s rozhodujúcimi udalosťami v našich moderných dejinách, ku ktorým sa oplatí stále vracať. Aj teraz, pred predčasnými parlamentnými voľbami je príležitosť znovu pripomenúť si politikov a hlavne ich opakované sľuby o prosperita, slušnosti, spravodlivosti, vyšších dôchodkoch či podpore zdravotníctva, školstva či kultúry, ktoré zostali nenaplnené. Medzi esejami Silvester Lavrík čitateľovi v zamysleniach vysielaných v slovenskom rozhlase prezrádza prečo píše. Prečo odkrýva škaredé javy v našej minulosti a ich prežívania do súčasnosti. Verí, že pomenúvaním stále silného sklonu ľudí na Slovensku vzývať autoritárskych vodcov od Tisa cez Mečiara, Fica až k Putinovi nastavuje krivé zrkadlo, ktoré môže byť cestou k náprave spoločnosti. Texty sú doplnené unikátnymi metabilbordmi Pavla Demeša, diplomata a intelektuála, ktorý dlhé roky dokazuje, že mu na stave našej historickej pamäte záleží. To, čo on pre naše spoločenské vedomie podniká so svojím fotoaparátom vo voľných chvíľach už dve desaťročia, svedčí nielen o úsilí nepodľahnúť demagógii bezobsažnej politiky, ale jeho fotografie kombinácií politických a komerčných bilbordov či dopravných značení majú v sebe aj skrytý pôvab nechceného, silu paradoxu a sýty a inteligentný humor. Kniha je venovaná každému, kto nad Slovenskom nezlomil palicu, ani ju nezobral do ruky, aby ju roztancoval na chrbtoch protagonistov esejí a fotografií, hoci by si to stokrát zaslúžili.

Vo svojom prvom románe Silvester Lavrík opäť stavia na schopnosti rozprávať zaujímavý príbeh ako mozaiku skrytých súvislostí vedúcich k prekvapivým rozuzleniam. Živý, moderný a bohatý jazyk, zmysel pre vtipné strihy a vysoké tempo rozprávania robia z jeho písania reálne východisko pre príjemný plnokrvný čitateľský zážitok.

Je krátce po válce a spišským Strážkám vládne revoluční národní výbor pod dohledem majora Rudé armády. Ovládá vše, až na místní baronku Margitu Czóbelovou. Mladý komunista Šlauko dostane za úkol ji jako „nájemník“ zámku hlídat a slídit. Baronka lest prokoukne, ale nechá Šlauka sedávat v ateliéru, kde místo krajin maluje portrét Lenina, aby se i ona zapojila do zavádění nových pořádků. Šlauko poslouchá její vzpomínky, pomalu propadá jejímu kouzlu i vlastní hanbě a coby vypravěč pak skládá obraz z osudů lidí známých i neznámých a z dějin kdysi bohaté Spiše propletených s dějinami Evropy. Margita Czóbelová (1891–1972) prožila život plný zvratů. Války, rozpady impérií, revoluce a totalitní režimy jí vzaly skoro všechno, hrdost a humor si ale vzít nenechala. Také se jí podařilo za chránit rodinné obrazy, písemnosti a zámeckou knihovnu. Vše (včetně díla svého strýce, malíře Ladislava Mednyánszkého) odkázala Slovenské národní galerii. Silvester Lavrík na základě barončiných deníků a dalších dokumentů vykreslil barvitý portrét jedné podivuhodné ženy a malého kusu stejně podivu hodné země.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Kniha obsahuje deväť poviedok – deväť pohľadov do zdanlivo obyčajného života

Historický román inšpirovaný láskou v neláskavých časoch a príbehmi ľudí, ktorí ich museli žiť. Rozprávačkou príbehu bohatého na dobové reálie a smiech cez slzy je Icíkova Anička, vystrkovská hviezdička. Ani nie Židovka, len Icíkova, teda dcéra bánovského komunistu, čo sa kamarátil s krivonosými. Spomína na skvelo naplánovanú slovenskú budúcnosť, ktorej sa nikdy nedostalo tej výsady, aby sa stala aspoň obstojnou minulosťou. Rozpráva o tom, ako slovenský prezident a bánovský farár Jozef Tiso chodieval každú nedeľu na šachovú partiu, medenú tortu a kus reči do lekárnikovej váženej rodiny, aby tam odolával invektívam domáceho pána a šarmu domácej panej, ktorá pod jeho vplyvom prestúpila od luteránov ku katolíkom. Dozvedáme sa, ako precenil seba a podcenil Slovákov. Prvý slovenský prezident zlyhal ako politik, kňaz a človek, hovorí jedna z postáv príbehu, ktorá tak, ako mnohé ďalšie, má predobraz v žijúcom človeku. Našou najväčšou traumou je, že si to nevládzeme priznať, dodáva jeho autor. Nie nahlas, pred svetom. Doma, v tichu sme doňho ešte stále zaľúbení nešťastnou láskou, ktorá nemá šancu byť opätovaná. A to je zase naše jediné šťastie. Keď jej podľahneme, bude to to isté ako objatie smrti, dozvedáme sa z tohto románu o láske a neláske vlasti k svojim ľuďom a o zradných miestach v kolektívnej pamäti. Román sa opiera o tri zdroje – historickú faktografiu, ústne podanie a autorskú fikciu.

„Zu” Silvestra Lavrika to druga od czasów „ende/koniec” Elfriede Jelinek książka obcojęzycznego autora w katalogu wydawniczym Fundacji im Tymoteusza Karpowicza. Niezwykłą powieść słowackiego autora przetłumaczył Jacek Bierut. Wybitna pianistka, piękna i niewidoma, bohaterka debiutanckiej i pierwszej wydanej po polsku powieści Silvestra Lavrika, jako brawurowa przewodniczka po współczesnej Słowacji i jej najnowszej historii. „Zu” to jednocześnie kryminał, romans, powieść polityczna i obyczajowa, a także saga rodzinna, ale przede wszystkim dynamiczna i poruszająca powieść o wykluczeniu. Lavrik stworzył bardzo ciekawą technikę narracyjną, wykorzystującą możliwości sztuki filmowej, teatralnej i sztuk plastycznych. Z wielu scen i scenek, często oświetlonych tylko punktowo, zbudował kompletną całość. Słowacja błyszczy tu w słońcu lub pod mikroskopem. Mówi wieloma rejestrami języka. Jest oskarżana, a jednocześnie pełna uroku. „Zu” to powieść o złym świecie, która jednak daje nadzieję. Silvester Lavrik (ur. 1964): pisarz, poeta, scenarzysta, dramaturg, reżyser teatralny i filmowy, reżyser słuchowisk radiowych. Autor kilku powieści, ostatnio „Zu” (2011) i „Naivne modlitby” (2013) i ponad 30 dramatów, publikowanych i wystawianych na Słowacji, w Czechach, w Polsce, Serbii, Francji, na Węgrzech, w USA, Niemczech i Finlandii. Laureat Literackiej Nagrody Fund, Anasoft Litery, Perokresby, Nagrody Ministra Kultury. Mieszka W Bratysławie. Fundacja na rzecz Kultury i Edukacji im. Tymoteusza Karpowicza dziękuje słowackiemu Centrum Informacji o Literaturze Centre for Information on Literature) za wsparcie finansowe tłumaczenia na język polski powieści „Zu” słowackiego prozaika Silvestra Lavrika. Wsparcie przyznano w programie SLOLIA. Przekładu dokonał Jacek Bierut. Książka ukazała się właśnie w serii Tajne Komplety nakładem Fundacji.