Vanda Rozenbergová Boeken

Vanda Rozenbergová, niekoľkonásobná finalistka ocenenia Anasoft litera, prichádza s novinkou, ktorej text je doplnený kresbami autorky. Zjedol som Lautreca, fiktívnou autobiografiou mladého muža narodeného v roku 1994. Rozprávač príbehu Bubi opisuje svoje dospievanie, ktorému dominuje zvláštny vzťah s matkou. Bubiho život je emotívna mapa kultúrnych vplyvov, do ktorej sa však postupne zapisuje zločin: on a mama Lasička riskujú životy najbezbrannejších. To, čo robia, je pravdepodobne na hranici etiky a morálky – ale možno nie.

Zo života pavúkov. Websterovci si opäť utkali nové príbehy. Čaká ich dobrodružná cesta vysávačom, pobyt v kúpeľoch, aj napínavá domová súťaž v preťahovaní vláknom. A keď sa niekto z nich príliš zamotá vo svojich problémoch, je tu stále bláznivá milujúca rodina, ktorá mu ich pomôže rozuzliť. Na jeseň stretnete Websterovcov v kinách a na Vianoce opäť vo vysielaní RTVS.

Vnútri ľudského sveta existuje iný, malý svet. Je tiež utkaný z príbehov ako ten náš. Ich vlákna prepletajú bytosti s ôsmimi nohami a štyrmi očami – pavúky. Pavúčia rodinka Websterovcov žije na najvyššom poschodí v útulných kokónoch zavesených vo výťahovej strojovni. Hlavná hrdinka – šesťročná pavúčica Lili sa toho musí veľa naučiť. Utkať svoje prvé vlákno, spustiť sa prvýkrát do školy. Jej tínedžerský brat Hugo ju sprevádza, aj keď mu sestra niekedy poriadne lezie na nervy. Mama Alma sa postará o pavúčie pochúťky a tato Walter o rozhodné slová. Trošku zábudlivá babka Matilda a vášnivý zberateľ dedko Rafael zas o prekvapivé vynálezy. V šiestich príbehoch objavíme nielen pevnosť pavúčieho vlákna, ale najmä skutočnú silu rodiny, ktorú spája.

Poviedky v tejto zbierke sú vtipné, smutné, ironické a niektoré doslova pritiahnuté za vlasy. Napriek tomu nie sú napísané sentimentálne či pateticky. Príbehy o láske, pochybnostiach, nevere a žiarlivosti, či o snoch, ktoré sa celkom obyčajne dokážu splniť, majú prekvapivé pointy a rozuzlenia, zaujmú rôzne typy čitateľov. Takých, ktorí sa radi pobavia nad bizarnými situáciami ukrývajúcimi sa za zdanlivou všednosťou. Aj takých, ktorí sa dokážu zamyslieť nad príbehmi o vzťahoch, problémoch a množstvom iných vecí s nimi súvisiacich. Poviedky zo zbierky "Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov" sa dajú prečítať veľmi rýchlo, ale s čitateľom zostávajú ešte veľmi dlho.

Ak by ste Zdochliare hľadali na mape, sú všade. Na začiatku minulého storočia v nich Vilmos Singer postavil dom. Ubytoval v ňom rodičov Ušatých so synom Egonom, no ich životy zakrátko zmenila španielska chrípka. O sto rokov neskôr dom stále stojí a bez ohľadu na novú hrozbu, jeho obyvatelia nie sú a nikdy neboli nakazení radosťou zo života, láskou k blížnemu, ani zdravým rozumom. Okrem Denisa, Elenky a Bubeníka. A ešte Egona. Egon síce zomrel, no možno nie. Keby mal dom v Zdochliaroch pamätnú tabuľu, bolo by na nej napísané: v tejto budove sa vyše sto rokov zlievajú v jedno lacný alkohol, ťažké jedlá, krásna hudba, surový krik, tiché samovraždy, špecifiká pohrebných zvykov, mrkva uložená na zimu, aj spoločenský život myši obyčajnej.

Muži z Dolného Valu sa schádzajú vo svätostánku, v krčme. kde riešia osobné aj medzinárodné vzťahy. Na výlete v Holandsku stretnú Vanesu, osobu s nevšedným syndrómom a ich svety sa pretnú. Niekto trávi psy, niekto zavraždí ženu a niekto klame. Stupňovanie dôvery, stupňovanie lží a láska, v ktorej víťazí tretí.

V rohu výťahovej strojovne neprestáva snovať pavúčia rodinka Websterovcov svoje malé príbehy. V šiestich nových rozprávkach pavúčica Lili opäť zažije veľa dobrodružstva. Stane sa veliteľkou rodinného výletu a zistí, aké ťažké je niečomu veliť. Na pavúčej talentovej súťaži môže byť hviezdou nielen Lili a jej brat Hugo, ale aj mama Alma. Do triedy malých pavúkov pribudne zvláštna cudzokrajná pavúčica od Veľkej mláky. Všetky deti teraz vedia, kde sa Veľká mláka nachádza, ale aj to, aké nebezpečenstvá skrýva. Dedko s babkou nezaostávajú a s nasadením všetkých síl zachránia Hugovu arašidovú gitaru. Lili sa zas s láskou postará o malé uplakané molie larvy. Vo výťahovej strojovni to skrátka žije. Tentokrát je tu knižné vydanie ešte pred premiérou nových epizód rovnomenného seriálu v koprodukcii s RTVS.

„Všetko je na mne,“ hovorí chlapec. Je viac ako chlapec, má za sebou prvých dvadsaťpäť rokov života a chcel by zabezpečiť rodinu bez matky, ustrážiť sestru, vychovať brata a postarať sa aj o toho, kto žije v jame. Veľkolepý príbeh z Usranca, ktorý odkrýva táto útla knižka, je vyrozprávaný z troch perspektív. Hlavný, štvrťstoročný hrdina netrpí prebytkami radosti a nevyjednáva s realitou – najradšej by ju totiž celú zlikvidoval. Nevyjednáva ani so sestrou, ktorá možno bude filozofkou, ani so starou mamou, ktorú nemôže ani cítiť. Jeho potreba vydezinfikovať starý priestor a dať životu moderný a čistý vzhľad sa zmení v jedinú noc. Próza opisuje ľudské city nesentimentálnym, a predsa krehkým jazykom. Priamočiaro a samozrejme vrství humor, smútok a neobyčajnosť všedných vecí a dní. Keď sa to tak vezme, Muž z jamy a deti z lásky je vlastne príbehom o kuchyni.

Moje more je príbeh o dvoch ženách a dvoch mužoch, o ich slabosti pre krásu, láske k menám, niekedy bizarným hračkám, k vode. A tiež o predurčení. Máme slobodnú vôľu? Osudy postáv sa prelínajú, nájdeme medzi nimi ženu, ktorá sa rozhodne „veštením” meniť životy ľudí, ako aj mladého muža, ktorý stavia na hlavu tvrdenie, že muži sú tým silnejším pohlavím.

Slobodu bažantom, slobodu tulákom, ženám, deťom, psom. Aj taký by mohol byť názov zbierky poviedok Vandy Rozenbergovej. Jej literárny hlas je jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Vandine príbehy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Hrdinovia predkladaných próz neobedujú s prestieraním a kávu pijú bez podšálky. Autorka vie, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.