Miroslav Huťka Boeken

Spoločná monografia Miroslava Huťku a Gabriela Hunčagu sa pokúša priblížiť verejnosti niektoré špecifické sprievodné javy, ktoré sa bezprostredne spájajú so šírením a pôsobením najväčších a najznámejších žobravých reholí vo vrcholnom stredoveku. Publikácia sa snaží poukázať na určité signifikantné procesy v spoločnosti a vcirkvi, ktoré sprevádzali účinkovanie tejto osobitnej formy rehoľného života v mestskom prostredí. V texte sa autori chcú prihovoriť najmä záujemcom o duchovné dejiny stredoveku, ktoré paralelne s politickými dejinami vytvárajú komplexnejší obraz života, v tomto prípade stredovekej uhorskej spoločnosti. V prvej časti knihy sa čitateľ môže zoznámiť s procesmi prenikania mendikantov do prostredia európskych miest. V druhej časti sa autori pokúsili o rovnaký prienik, no tentokrát do prostredia uhorských miest.

Dejiny Uhorska v rokoch 1382-1526 Napísať text, ktorého obsahom sú dejiny, má mnohé úskalia. Predovšetkým je to výber faktov, no v neposlednom rade aj metodika spracovania. Mnohé historické práce, najmä tie, ktoré vyšli do roku 1989, skončili v rôznych „slepých uličkách“. Preto jednou z úloh učebného textu Miroslava Huťku s názvomDlhé 15. storočie v uhorských (slovenských) dejinách je vyhnúť sa nástrahám zbytočných odbočiek, ktoré by text mohli na jednej strane ozvláštniť, no na strane druhej možno odviesť pozornosť od hlavného cieľa, ktorý sme si vytýčili: rozprávať príbeh, ktorý zavŕšil stredoveký vývoj Uhorska. Tento príbeh je plný dramatických skutočností a mnohých, často nečakaných zvratov. Osudy celých štátov aj vtedy záviseli od správneho alebo nesprávneho rozhodnutia jediného človeka, od premysleného povelu na začatie bitky alebo ústupu a podobne. Táto ťarcha osudovosti bola bremenom, ktoré museli niektoré historické osobnosti niesť. Dosah ich rozhodnutí bol ďalekosiahly, čo sa prejaví aj v rozprávaní príbehu o dlhom 15. storočí v uhorských (slovenských) dejinách. Tieto učebné texty si kladú za svoj cieľ pomôcť študentom lepšie sa zorientovať v problematike záveru stredoveku v Uhorsku. Objasniť príčiny a dôsledky niektorých javov, ktoré viedli ku kríze uhorskej spoločnosti prelomu 15. a 16. storočia. Jej dôsledkom bol v podstate zánik štátu, ktorý sa stal súčasťou veľkej Habsburskej monarchie. Podobné procesy prebiehali paralelne aj v Čechách a analógie možno nájsť vo vývoji v Poľskom kráľovstve, kde sa však zánik štátu o čosi oneskoril.

Obsahom vedeckej monografie sú stredoveké dejiny rehole augustiniánov so zameraním na územie dnešného Slovenska a s presahom na celouhorské a európske stredoveké dejiny. Kniha prináša nové poznatky o stredovekom historickom vývoji Rehole pustovníkov sv. Augustína, ktorá je dnes známa ako Rehoľa sv. Augustína a v súčasnosti pôsobí v Košiciach.