Dve nezvyčajné kamarátky Mimi a Líza nás opäť zavedú do fantastických svetov. V starých hodinách nájdu zlomyseľnú vílu Hrdzu, pod zemou zas úspešnú atlétku - dážďovku Nelu. Vesmírom poletia v bubline, čosi nakúpia a čosi rozdajú. V písmenkovej vojne bude Líza generálom a Mimi zasa chvíľu roztopašnou Lízou.
„V mojom meste sú všelijaké domy. Tehlové, kamenné, betónové. Niektoré sú hladké, iné majú zasa hrboľaté steny. Sú vysoké. Viem to, pretože vtáčiky, čo čvirikajú na strechách, počujem dosť slabo.“ Takto hovorí Mimi, ktorá žije vo svete za zavretými očami. No jej svet vôbec nie je nudný a čiernobiely. Spolu s neposednou Lízou spoznávajú susedov a prežívajú dobrodružstvá, kde zrak zrazu nie je taký dôležitý.
Dvanásť príbehov zo sveta budúcnosti, mágie a hororu! Kam siaha fantázia kvír ľudí? Zbierka textov Kvír fantazijné svety voľne nadväzuje na predchádzajúce Príbehy o coming-oute a Príbehy o kvír vzťahoch. Autorstvo magazínu QYS prináša dvanásť fantastických príbehov. Žánre ako horory, fantasy či sci-fi boli vždy priestorom, kde sa kvír diváctvo a čitateľstvo utiekalo pred strachom zo skutočného sveta. Ako zistíte v úvodnej eseji, kvír ikonami sa to v týchto žánroch len tak hemží a nie náhodou vďaka nim mnoho z nás začínalo chápať svoje prežívanie. Nachádzali sme ho v knihách, filmoch či videohrách. V nových textoch stretnete Frankensteina, ktorého oživia po smrti milovaného partnera. Terminátor prichádza pomstiť traumatizujúcu skúsenosť zo svojej minulosti. Víla Sudička straší tých, ktorí k sebe neboli dostatočne úprimní. Putujúca duša sa neustále prebúdza v novom tele, aby bránila práva kvír ľudí. Autorský kolektív: Michal Belej, Lucia Ciranová, Sami Furmánek, Michal Dudoň, Marek Hudec, Dominika Chrastová, Zuzana Jakúbková, Andrej Kuruc, Karolína Priehradná, Alexandra Salmela, Jakub Spevák, Barbara Vojtašáková, ilustrácie: Marek Menke
Prekonať strach, to je naozajstná výzva. Prejsť cez strašidelný park, kde sa pohybuje hrôzostrašný Drsniak, to sa snáď bez priateľov ani nedá zvládnuť. Najmä v okolí fontány je to nebezpečné. Dieťa Papu-Pau – tvár skrytú za prilbou sily, telo v zbroji obtočené dlhočizným plášťom neviditeľnosti – našťastie nie je na to dobrodružstvo samo. Na pleci mu sedí verný hromovták a ešte sa odkiaľsi zjaví aj Gepard. Imaginárny, či vlastne fantazmagorický kamarát. Alexandra Salmela, autorka obľúbených a úspešných detských kníh, sa prostredníctvom detskej duši blízkeho, bláznivého príbehu o ešte bláznivejšom putovaní dotýka dôležitým vecí – sile priateľstva, osamotenosti, inakosti aj strachu. Knihu dotvárajú ilustrácie Martiny Matlovičovej a odporúčame ju skúseným čitateľom a čitateľkám z nižších ročníkov ZŠ, resp. 10+.
Veřejné angažmá spisovatelů v historii mnohokrát předznamenalo vzedmutí přelomových společenských změn. Role spisovatele jako intelektuála schopného zaznamenat společenské klima doby je těžko zastupitelná: dokáže zachytit dějiny, předvídat budoucnost, dotknout se neviditelného, bavit a učit zároveň a k tomu všemu ještě posloužit jako lakmusový papírek společenských poměrů. Šestice literátů ze šesti evropských zemí se v této knize zamýšlí nad tím, co po pádu železné opony nahradilo spor liberální demokracie a komunismu. Společně s nimi zde hledáme odpovědi na otázky, jakým způsobem se projevuje krize západní civilizace a co ji způsobilo, kam dnes ve sporu o liberální demokracii patří Spojené státy, kam Evropská unie, kam Střední Evropa a zajímá nás třeba i to, zda se náš prostor náhodou nemůže znovu ocitnout pod kontrolou autoritářské mocnosti. Hledáme odpovědi na otázky, na něž neexistuje jednoduchá odpověď, přesto se nám tu nabízí pohled, který je jiný, než jsou obvyklé deklamace politiků.
Žirafí máma a jiné příšery je soubor jednadvaceti bláznivých pohádek, které rámuje příběh o žirafí a sloní mámě. Hrdiny jsou děti, dospěláci, podivné bytosti a všelijaké obludy. Během dobrodružství, která zažívají, se dospělí dostávají do úzkých a z problémů jim pomáhají právě děti. Příběhy doplňují nápadité a hravé ilustrace Martiny Matlovičové.
27 rokov je pre jednu z postáv smelého, veľmi súčasného literárneho diela osudovou magickou hranicou, na ktorej striehne smrť a s ňou aj sláva a teda vlastne nesmrteľnosť. Aspoň podľa toho, koľko rockových hviezd najrozmanitejším spôsobom, vrátane samovrážd, odišlo v tom veku zo života. Ich výpočtom sa kniha vlastne začína a predznačuje, že vonkoncom to nie je tradičný román – ani obsahom ani formou. Dej sa rozvíja, splieta a zase rozplieta v štyroch líniách veľmi odlišných rozprávačov vrátane onej hľadačky uznania a slávy ako literátky a imaginárneho šťastia ako ľudskej bytosti ženského rodu. Autorka je Slovenka žijúca vo Fínsku a uvedený román napísala po fínsky. Dostala zaň v minulom roku cenu za debut a bola nominovaná aj na najvyššiu fínsku literárnu cenu. Jej román je mimoriadne dielo tak obsahom, ako i formou, kde hlavnými protagonistami sú rodina žijúca zo sociálnych dávok a mladá nedoštudovaná žena, ktorá prichádza do Fínska, aby tam študovala tamojší život a uplatnila svoje literárne ambície. Dej prebieha v štyroch rozprávačských líniách. Nie je to nenáročné čítanie, ale navzdory tomu vtipné, pútavé a čítavé.
Kniha o cynizme a nádeji v kolabujúcom svete, o korupcii ideálov a zlom materstve, o ceste, stromoch a hrdinoch. Salmelin nový román tematicky i formálne nadväzuje na jej predošlú tvorbu, jeho tón je však omnoho temnejší. Mohutný prúd rozprávania nadobúda šialenú rýchlosť, strhávajúcu čitateľa so sebou. Antihrdina prichádza do reality podobnej tej našej z krajiny veľkých hesiel a ešte väčších obetí, vďaka ktorým všetci ľudia, zvieratá a rastliny smú žiť harmonicky v objatí Veľkej Matky Prírody. Tá krajina je pevnosťou, stojacou v prvej línii v boji proti dravému globálnemu kapitalizmu. Oficiálne legendy s pátosom rozprávajú, ako sa v tej krajine utópia stala skutočnosťou. Ktosi iný zároveň sarkasticky odhaľuje, ako sa z Utópie stala diktatúra – napriek tomu, že na pôvodných myšlienkach ekologického socializmu nebolo chyby. Obsahovo aj graficky silná a neprehliadnuteľná kniha pojednáva o tom, čo sa už začalo diať, no odhalíme to až neskôr. Týmto ju môžeme prirovnať k orwellovským víziám (súčasnosti).
Pod úsečným názvom sa tentoraz skrývajú krátke texty a textové fragmenty rôznych štýlov. V každom z nich sa Ja prevteľuje do inej podoby – Táto žena, Penelope, Jane, Salome... či Pandora. Autorský preklad nanovo skúma rozmanitosť jazykového výrazu i vizuálne stránky textu. Prelína sa tu smutné a úsmevné, nízke a vysoké, poetické a prízemné, dojímavé a uštipačné, tragické a ironické. Proces písania knihy sledoval reálne plynutie roka, ktorý okrem osobných katastrof postihla i globálna pandémia: Čo týždeň, to text, a ešte dačo navyše.
