Ján Gavura Boeken

Ján Gavura, nositeľ Ceny Ivana Kraska za najlepší debut v slovenčine ( Pálenie včiel, 2001), sa po piatich rokoch vracia na literárnu scénu štvrtou básnickou zbierkou Kráľ hlad (2017). Autor v nej pohľadom na situáciu muža a mužský princíp vo svete nadväzuje na predošlé knihy Každým ránom si (2006) a predovšetkým Besa (2012, prémia Ceny Literárneho fondu), zároveň však stupňuje zobrazenie protichodného stavu človeka, v ktorom je podľa Gavuru čosi zo vznešenosti anjelov, ale aj prízemnosti poľnej zveri. Zákon hladu, ktorý sa ako leitmotív vinie zbierkou, vyžaduje od človeka voľbu, neraz neľútostnú až absurdnú. Prírodný a ľudský svet sa v knihe prelínajú ako súhrn básnických sond a podobenstiev o krutosti a kráse a ústia do otázky, či je vykúpenie stále možné. Doslov pod názvom Mužská mytológia Jána Gavuru napísal James Sutherland-Smith. Knihu sprevádzajú básnikove fotografie.

Básnická zbierka Jána Gavuru Pálenie včiel (2001) vyšla prvý raz pred dvadsiatimi rokmi ako nenápadné poetické sondovanie biblickej, homérskej a anglofónnej tradície, ktoré dopĺňa konkrétnejšia inšpirácia slovenskou poéziou. Vydanie po dvoch desaťročiach v edícii knižných návratov rewind sa stáva skúškou času, v ktorej sa predstava večného plynutia podrobuje otázke, či možno poeticky opakovane vstupovať do tej istej rieky. Univerzálne úvahy sú v básňach prekryté prežitými aj prečítanými príbehmi a rovnako dôležitú úlohu má pozorovanie skutočnosti, reflexia literárnych predlôh a poetický jazyk. Zbierka v čase vydania získala Cenu Ivana Kraska za najlepší debut v slovenskom jazyku. Knihu ilustruje Katarína Kvietiková-Bekéniová.

Básnická zbierka Jána Gavuru, ktorý za svoj debut Pálenie včiel (2001) získal Cenu Ivana Kraska.

Slovník diel slovenskej literatúry po roku 1989 je prvou vedeckou encyklopédiou zameranou na poéziu a prózu, ktorou sa zachytáva prehľad najvýznamnejších literárnych v poslednej literárnohistorickej etape slovenskej literatúry. Obsahuje 178 hesiel, ktoré pripravili tri desiatky odborníkov pod vedením skúsenej zostavovateľskej dvojice Marty Součkovej a Jána Gavuru. Súčasťou komplexných hesiel sú bibliografické údaje, stručné informácie o autoroch, charakteristika diel, analýza a interpretácia ich významových a výrazových aspektov či ich miesto v kontexte slovenskej literatúry. Chronologicky radené heslá alternujú dejiny literatúry a po prvý raz zahrnujú do jednoliateho celku literatúru slovenských enkláv vo Vojvodine a zahraničí. Ku každému dielu je vybratá výstižná ukážka, čím slovník napĺňa charakter literárnej antológie a sprostredkúva dôležitú reálnu skúsenosť s textom. Publikácia vychádza v plnofarebnej úprave a s podrobnými registrami sieťujúcimi jednotlivé údaje. Určená je pre oblasť literárnej vedy, humanitné odbory a pedagogickú prax.

Kniha je výberom z autorových literárnych kritík a interpretácií publikovaných v literárnych časopisoch a tematických zborníkoch.

Akokoľvek sa V. Beniak opakovane potvrdzoval ako básnik rodu, vždy bol vzdialený od úzkoprsého postoja kultúrne izolovaného nacionalistu, ktorý nevidí, nepozná a nedocení duchovnú kultúru iných národov. Aj záverečná štúdia Jána Gavuru sa dotýka citlivých miest spojenia básnictva a politických osudov národa. A dotýka sa ich citlivo. Vyhýba sa vyexponovanej dvojpólovosti: nadšeného "za" alebo odmietavého "proti", za ktorými by sa opäť dala tušiť ideológia alebo ignorovanie zložitosti historického obdobia. Ostatne, takto potvrdzovaný i zatracovaný bol básnik počas svojho života a oba ideologicky motivované postoje spoločnosti si vyžiadali následnú "korekciu deformovanej predstavy o živote a diele V. Beniaka." Ján Gavura pristupuje k otázke nadosobného poslania básnictva najprv zvonku, cez básnikov iných národov, T. S. Eliota alebo Cz. Miłosza. Následne sa vecne, s vedome budovaným odstupom a so snahou o porozumenie pokúša o fenomenologickú interpretáciu tejto ťažiskovej polohy Beniakovej poézie v súhre s presvedčeniami básnika a s jeho životným svetom. J. Gavura nechce zahládzať disonancie, ktoré pritom vyvstávajú.(Edita Príhodová, text zo zadného prebalu knihy)

Antológia súčasnej slovenskej poézie Päť X päť je prezentáciou diel autorov, ktorí sa stali vitálnou súčasťou básnickej scény po roku 1989 (Kolenič, Milčák, Litvák, Puchala, Macsovszky, Šulej, Habaj, Solotruk, Hablák, Ružičková, Bendzák, Tuyet-Lan Nguyen, Luka, Eggenhofferová, Grupač, Bilý, Gavura, Ferenčuhová, Kucbelová, Tomáš, Veselková, Dianišková, Hidvéghyová-Yung, Garan, Palaščák). Cieľom antológie je bližšie predstaviť autorov mladšej strednej a najmladšej generácie, z ktorej jedna polovica sa už stala súčasťou slovenskej poézie a druhá sa v nej práve pokúša etablovať.

Monografia Jána Gavuru je venovaná básnickemu dielu Jána Buzássyho (1935). Autor sleduje Buzássyho tvorbu od jej počiatkov, predstavuje jeho najdôležitejšie básnické zbierky, ponúka interpretácie a analyzuje centrálne princípy a témy Buzássyho poézie. Publikácia je doplnená o kalendárium a podrobnú bibliografiu.