Martin Vlado Boeken

Martin Vlado poéziu publikoval až po roku 1989 v rôznych časopisoch (Dotyky, Literárny týždenník, Slovenské pohľady atď). Vladova autorská pozícia bola pri jeho vstupe do literárnych vôd jednoznačne marginálna. Jeho naturel sa formoval bokom od skupín jemu príbuzných autorov, no zrejme nielen preto má v porovnaní s rovesníkmi osobitný štýl a poetický záber. Zbierka Park Angelinum spolu Katedrálou predstavila Vlada už ako vyzretého a sebaistého autora, ktorý vie, čo od (svojej) poézie môže čakať. Sú to kvalitné texty s prévertovskou uvoľnenosťou, čítajú sa ľahko, príjemne a nikde neskĺza do klišé. A to isté platí aj o útlej zbierke básní Muž oblačného dňa.

V tejto zbierke sa nachádzajú nielen experimentálne ladené básnické cykly, kde hra s písmenami a číslami vyjadruje istú túžbu a jej naplnenie, ale aj také, čo nevybočujú z rámca tradičnej poetiky. V nich sa autor vracia do 70. rokov minulého storočia a svoje spomienky uzatvára vo voľnejšie nadväzujúcich básňach. Zo zvažovania možno vytušiť, ako sa navzájom prelínajú minulosť a budúcnosť. V jednom aj druhom prípade ukazuje autor svoj zmysel pre koncízny prejav nanajvýš v náznakoch, pritom nestráca svojrázny dôvtip, ktorý čitateľ pozná už z jeho predošlých básnických zbierok.

Básnická zbierka Záznam Martina Vlada je v poradí jeho desiatou. Autor, zdá sa, opustil experimentálne pokusy s básnickým textom, ktoré boli príznačné pre jeho dve ostatné zbierky a v tejto knihe sa opäť vrátil k poetike, ktorú čitatelia poznajú z jeho prvých básnických zbierok. Väčšinou subtílne verše sú rozčlenené do viacerých oddielov, z ktorých každý sa vyznačuje osobitou atmosférou prežívanej každodennosti, v ktorej sa autor sústreďuje na tiché tajomstvá, živú intelektuálnu hru, na významy a drobné nuansy slov. Martin Vlado, ktorý má technické vzdelanie, akoby pracoval s matematicky presným počtom slov, pričom tento počet nikdy neprekročí pomyselnú dovolenú hranicu pre ešte minimalistické vyjadrenie zamýšľaného básnického tvaru. Minimalistický je aj dizajn knihy s portrétom / karikatúrou Martina Vlada na prednej obálke knihy; kresba ceruzou pochádza z básnikovej čítačky, autorom kresby je Laco Tverďák, výtvarník a karikaturista, známy predovšetkým z legendárneho humoristicko-satirického časopisu Roháč.

Tento autor mladšej strednej generácie už osvedčil svoj literárny talent, či nadanie vo viacerých zbierkach poézie. Mestský pustovník je jeho prozaický - poviedkový debut, o to viac prekvapí až neskutočne vyzretý text, dobre vystavaný príbeh, prirodzenosť a ľahkosť, akou sa pohybuje v prozaických vodách. Spojujúcim článkom jeho próz je postava vysokoškolského učiteľa s literárnymi ambíciami a mierne narušenou psychikou. Je nepochybné, že táto postava tiahnúca sa celou zbierkou poviedok je akési autorove alter-ego. Vďaka tomu sú všetky poviedky na výsosť autentické, uveriteľné, akoby odžité, bez násilnej štylizácie, čítajú sa na dúšok a ostáva po nich príjemný čitateľský zážitok. Žánrový prechod medzi poéziou a prózou je úskalie, na ktorom stroskotá mnoho autorov. To však rozhodne nie je prípad Martina Vlada. Dnes môžeme jednoznačne konštatovať, že sa zrodil rovnocenný dvojdomý autor a že z jeho pera môžeme v budúcnosti očakávať nielen množstvo veľmi vyrovnaných a umelecky hodnotných básní, ale i próz.

Zborník najlepších prác 5. ročníka literárnej súťaže Básne 2013 Asseco solutions obsahuje cyklus básní víťazky Ivony Pekárkovej a diela autorov ocenených prémiou: Stano Bellan Martin Kočiš, Marcel Lacko, Matúš Molovčák, Ivona Pekárková, Grigorij Starodubcev a Martin Vlado.