Peter Kerecman Volgorde van de boeken

Tento 300 stranový text obsahuje unikátne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života, vrátane akademikov a spisovateľov, ako aj raritné fotografie z archívov rodiny a priateľov dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky a literatúry — Vladimíra Clementisa a Vladimíra Mináča. Obe osobnosti sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti a spájajú ich okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika a duch kontinuity národného uvedomenia Slovákov. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj textov špeciálne napísaných pre túto publikáciu. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak, pričom originálne kresby a maľby vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek. Archívne fotografie dodali aj ďalší prispievatelia. Zostavovateľmi sú Dr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej a Dr. Lukáš Perný, pracovník Slovenského literárneho ústavu a kulturológ.

Publikácia autora JUDr. Petra Kerecmana, PhD. predstavuje čitateľskej verejnosti právne motívy v diele prozaika Mila Urbana, ale aj súdne konania súvisiace s jeho osobou. Aj napriek tomu, že Milo Urban sám právnikom nebol, téma spravodlivosti a pravdy prestupuje celým jeho dielom. Autor sa nevyhýba ani pôsobeniu Mila Urbana v rokoch 1939-1945 a jeho odsúdeniu v roku 1947. Taktiež reflektuje jeho tvorbu v povojnovom období. Z pohľadu koncipovania knihy i jej celkového vyznenia je významný jej záver obsahujúci rozbor Urbanových spodobnení sveta práva, zároveň i náhľad na zákutia jeho životných peripetií. Publikácia obsahuje bohatú obrazovú prílohu pozostávajúcu z Urbanových fotografií, ale aj z rôzneho spisového materiálu.

Autori publikácie sa podujali ponúknuť čitateľovi obraz o vývoji organizácie samosprávnych komôr na území Slovenska od ich počiatkov v roku 1875 až po ich prerušenie v roku 1948. Vývoj advokátskych komôr na našom území prešiel niekoľkými obdobiami, ktoré boli, prirodzene, ovplyvnené aj štátoprávnym vývojom v našej histórii. Tieto obdobia autori zoradili chronologicky a za míľniky zvolili významné zmeny v živote advokátskych komôr na území Slovenska. (...) Vzhľadom na nedostatok literatúry v tejto oblasti museli autori uskutočniť podrobný archívny výskum a vo svojej práci čerpajú predovšetkým z archívnych dokumentov.

Dnes je v advokácii zhruba rovnako veľa mužov ako žien, no pred 150 rokmi bolo slovo advokátka neznáme. Na Slovensku sa stalo realitou až po vzniku Československa. Advokácia bola mužskou doménou. Ako sa advokácia zmenila, keď do súdnych siení vstúpili prvé ženy? Čo ženy do advokácie priviedlo, ako vykonávali osnovnícku a advokátsku prax, ako sa im viedlo, ako a prečo sa postupne rozširovali i znižovali ich počty? O tom hovorí táto kniha. Ženy v advokácii sa postupne zaradili k intelektuálnej elite národa, pestovali tradície a noblesu advokácie. Často boli ľavicovo orientované, zapojili sa do protifašistického odboja a po skončení vojny do obnovy štátu. Autori svoje skúmanie časovo ohraničili na jednej strane vznikom ČSR a vstupom prvých žien na právnické štúdia, na druhej strane rokom 1945 s potrebným krátkym presahom. Práca podľa dostupných údajov obsahuje úplný a vyčerpávajúci prehľad všetkých žien, ktoré boli zaevidované v matrikách advokátskych komôr v sledovanom období ako advokátky či osnovníčky (celkom ide o 104 žien z toho 17 advokátok). Kniha zapĺňa medzeru v slovenskej monografickej literatúre o položení ženy v istých sociálnych okolnostiach, ktoré vyjadrujú jej právne postavenie v rámci advokácie v prvej polovici 20. storočia. Text obohacujú aj obrazové prílohy, ktoré dovoľujú nahliadnuť do atmosféry sledovanej doby.