Grigorij Mesežnikov Volgorde van de boeken (chronologisch)

Kniha Kto hrá ruskú ruletu so Slovenskom odpovedá na kľúčové otázky týkajúce sa ruských vplyvových aktivít a propagandy – kto ju šíri, ako sa jej (ne)bránime, čo v našej spoločnosti spôsobuje, ako k nej prispievajú slovenskí politici a aktéri v online priestore a prečo sú nástroje hybridnej vojny obrovskou výzvou a hrozbou. Texty sociológov, bezpečnostných analytikov a politológov zrozumiteľne odhaľujú svet šíriteľov proruských naratívov, ich zdroje aj komunikačné techniky. Okrem mapovania prokremeľskej scény na rôznych sociálnych sieťach je súčasťou publikácie aj analýza vnútropolitického dopadu ruskej agresie proti Ukrajine, postoje politických strán a ústavných činiteľov, ako aj názory verejnosti na tento konflikt.„Zámerom tejto publikácie je poukázať na základný rozpor medzi zahraničnopolitickými prioritami Slovenska na jednej strane a činnosťou domácich aktérov ruského vplyvu na strane druhej.“Grigorij Mesežnikov

Čo podnecuje niektorých slovenských politikov k tomu, aby namiesto ustáleného spojenectva so Západom, prinášajúceho Slovensku dlhodobú politickú stabilitu, ekonomickú prosperitu a solídne bezpečnostné záruky, presadzovali zväzky s upadajúcou veľmocou s agresívnou zahraničnou politikou a nedemokratickým politickým režimom? Ako došlo k tomu, že sa slovenskí priaznivci „alternatív“ rozhodli hrať s vlastnou krajinou hru v štýle „ruskej rulety“ a riskovať, že ak pomyselný revolver v tejto hre raz vystrelí, guľka zasiahne celú krajinu? Publikácia Kto hrá ruskú ruletu na Slovensku pomáha nájsť odpovede na tieto i ďalšie otázky. Prináša tiež informácie o základných charakteristikách dnešného ruského štátu, jeho zahraničnopolitických prioritách, o tom, aké miesto v týchto prioritách zaujímajú stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska. Mapuje scénu proruských síl na Slovensku, skúma mieru súladu ich „alternatívnych“ predstáv o spolupráci s východnou veľmocou, so strategickými zámermi Kremľa v Európe.

Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej odštartovala sériu udalostí, ktoré viedli k dovtedy nemysliteľnému výsledku: k pádu premiéra Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Tomáš Gális sa s politológom Grigorijom Mesežnikovom rozpráva o masových protestoch a politickom pozadí týchto udalostí, o zahraničnopolitických dôsledkoch únosu vietnamského občana i o tom, či sa rok 2018 zaradil k iným prelomovým osmičkovým rokom. Knihu dopĺňajú Shootyho ilustrácie, fotografie Tomáša Benedikoviča i texty ľudí, ktorí patrili k dôležitým aktérom roku 2018: Andreja Kisku, Mareka Maďariča, Lucie Žitňanskej, Karolíny Farskej, Juraja Šeligu, Tomáša Druckera, Ondreja Gažoviča, Juraja Benetina a Richarda Stankeho.

Stav, trendy a podpora Autori publikácie analyzujú súčasný spoločensko-politický kontext, slovenskú pravicovo-extrémistickú a ultranacionalistickú scénu. Publikácia obsahuje kapitolu o Ľudovej strane Naše Slovensko (volebné výsledky, profil strany, program, témy, personálne zázemie, povolebné aktivity), tiež opis sociálno-demografickej štruktúry elektorátu ĽSNS s motívmi a zdrojmi podpory. Autori sa venujú tiež miere dopytu po pravicovom extrémizme, charakteru verejnej a politickej debaty o pravicovom extrémizme, radikálnom nacionalizme a fašizme po parlamentných voľbách 2016 a názorom verejnosti predstavujúcim úrodnú pôdu pravicového extrémizmu. Kniha je ohlasom na situáciu, kedy výsledky parlamentných volieb 2016 zmenili celkovú konfiguráciu straníckeho systému na Slovensku. Jedným zo znakov tejto zmeny bolo zvolenie protisystémovej politickej sily do NR SR, a to strany, ktorá svojou činnosťou a profilom popiera základné princípy liberálnej demokracie. Vzostup tejto sily a rozšírenie jej voličského zázemia je potrebné analyzovať ako faktor ovplyvňujúci vnútropolitický vývoj a verejný diskurz v krajine.

Autori a autorky zo Slovenska, Českej republiky, Maďarska a Poľska sa v knihe venujú fenoménu nových politických strán, ich ideovému a programovému profilu, politickej činnosti, volebnej podpore a personálnemu pozadiu. Je prvou monografickou publikáciou tohto druhu v strednej Európe.

Publikácia Slovensko 2007. Súhrnná správa o stave spoločnosti je ďalším pokračovaním série analytických ročeniek vydávaných Inštitútom pre verejné otázky. Obsahuje analýzu vývoja spoločnosti v prvom plnom roku pôsobenia koaličnej vlády Smer-SD – SNS – ĽS-HZDS. Táto vláda sa ujala moci v krajine s konsolidovaným demokratickým politickým systémom a fungujúcou trhovou ekonomikou. Vzhľadom na to, že terajšiu vládu vytvorili v roku 2006 politické strany s odlišným nazeraním na sociálno-ekonomické priority krajiny než tie strany, ktoré vládli v SR v predchádzajúcom volebnom období, keď Slovensko prechádzalo procesom významných spoločenských reforiem, pozornosť autorov publikácie sa sústreďuje najmä na to, akým spôsobom riešenia presadzované vládou zapadajú do celkových transformačných procesov, ako tieto riešenia posilňujú resp. oslabujú potenciál krajiny v kontexte jej plnoprávneho členstva v Európskej únii a NATO.

Anotácia Takmer tisícstranová publikácia Slovensko 2005. Súhrnná správa o stave spoločnosti vychádza ako v poradí desiate pokračovanie série analytických ročeniek Inštitútu pre verejné otázky. Pod vedením editorov Miroslava Kollára, Grigorija Mesežnikova a Martina Bútoru pracovalo na príprave 25 tematických kapitol 51 autorov a desiatky oponentov. Aj v roku 2005 autori Súhrnnej správy diagnostikovali súčasný stav a identifikovali možnosti pozitívneho vývoja vo viacerých oblastiach verejného života. V aktuálnom vydaní Súhrnnej správy sa spolu s tradičnými kapitolami objavila aj analýza o digitálnej gramotnosti slovenskej populácie. Súhrnná správa je stelesnením úsilia spolupracujúcich think tankov, mimovládnych neziskových organizácií, akademických a vysokoškolských pracovísk o kritickú nezávislú sociálnu analýzu slovenskej spoločnosti. Čitateľ v nej nájde doslova všetko, čo o Slovensku v roku 2005 potrebuje vedieť.

Deviate pokračovaniesérie analytických príručiek zaznamenáva aktuálny stav vývoja spoločnosti vo viacerých oblastiach verejného života v roku 2004.