Ľubica Bartalská Boeken

Ivan Reguli v predslove ku knihe načrtáva stručný dejepis Slovenska. Historička Ľubica Bartalská v nosnej stati píše stručný časosled masovejšieho sťahovania Slovákov do Ameriky na konci 70. rokov 19. storočia a uvádza základné dôvody emigrácie. Vymenúva prvých prisťahovalcov a najznámejšie osobnosti, ktoré sa svojou prácou zapísali aj do dejín USA, popisuje formovanie americko-slovenskej komunity, činnosť jej spolkov a organizácií, vydávanie novín a časopisov. Osobitnú pozornosť venuje spoločnému postupu emigrantov za národné oslobodenie Slovenska, kultúrnym tradíciám amerických Slovákov a vzájomným vzťahom s ich rodnou vlasťou. Ján Holý publikuje kapitolu Slováci v Amerike v rokoch 1945 – 2000. V nej charakterizuje dopad komunistického prevratu v ČSR v roku 1948 na Slovákov v Amerike, účasť povojnového exilu na posilnení práce slovenskej komunity a podiel na snahách o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Viac ako polovicu publikácie tvoria farebné fotografie architektúry, udalostí a osobností, dokresľujúce slovenský život na americkom kontinente.

Zborník vydaný na počesť nedožitých deväťdesiatych narodenín historika a novinára.

Zborník materiálov z vedeckej konferencie 7. 6. 1995 Bratislava.

Zborník publikuje materiály zo seminára Dejiny slovenského exilu po roku 1945, ktorý sa konal 27. a 28. júna 1996 v Matici slovenskej v Martine. Odzneli na ňom príspevky historikov, vedcov, spisovateľov, publicistov a redaktorov. Boli medzi nimi významní exiloví intelektuáli z väčšiny významných slovenských komunít sveta. Zostavovatelia zborníka zoradili ich vystúpenia do nasledovných kapitol: Utváranie stredísk slovenského exilu vo svete, Kultúrno-spoločenské aktivity slovenského exilu, Zahraničné rozhlasové vysielanie v slovenčine, Kultúrno-umelecká činnosť slovenského exilu, Slovenské katolícke misie vo svete a Úsilie o záchranu kultúrneho dedičstva v zahraničí.

Publikácia informuje o minulosti a súčasnosti slovenských komunít, ktoré sa „v procese sociálneho vysťahovalectva a politickej i náboženskej emigrácie sformovali v 27 štátoch sveta. Dielo sa tvorilo v druhej polovici 90. rokov minulého storočia vo vtedajšom Dome zahraničných Slovákov. Autori Ľubica Bartalská, ktorá je aj zostavovateľkou, Peter Cabadaj, Ján Botík, Claude Baláž, Michal Babiak, Gregor Papuček, Eva Balážová, Imrich Kružliak, Ivan Čičmanec, Andrea Jančárová, Ondrej Štefanko, Jozef Rydlo, Ladislav Čáni a Ivan Štípala predstavujú situáciu v Argentíne, Austrálii, Belgicku, Brazíliu, Bulharsku, Českej republike, Francúzsku, Chorvátsku, Juhoafrickej republike, Juhoslávii, Kanade, Maďarsku, Nemecku, Nórsku, na Novom Zélande, v Poľsku, Rakúsku, Spojených štátoch amerických, Španielsku, Švajčiarsku, Švédsku, Taliansku, Ukrajine, Uruguaji, Veľkej Británii a Venezuele. Každá geografická oblasť obsahuje základné údaje o štáte či kráľovstve a štatistické údaje o slovenskej komunite. Ďalšie kapitoly tvoria všeobecné charakteristiky života komunít v ich historickom vývine, informácie o spolkovej, vzdelávacej, kultúrnej, ľudovoumeleckej, osvetovej a vydavateľskej činnosti, o pôsobení cirkvi, udržiavaní národnej identity či politických ambíciách. Osobitnú pozornosť venujú autori súčasnosti a predstavujú najvýznamnejšie osobnosti v dejinách slovenského vysťahovalectva, povojnového exilu a sčasti novodobej migrácie.

Zborník predstavuje príspevok pre budúcu syntézu ústnej i písanej pamäti generácií Slovákov žijúcich na území Chorvátskej republiky, ktorú vypracovali na základe svojich bádaní odborníci zo Slovenska i z Chorvátska, ako aj predstavitelia spolkového života chorvátskych Slovákov. Príspevky odzneli ako referáty na odbornom seminári Slováci v Chorvátsku - minulosť a prítomnosť 3. decembra 1999 v Dome zahraničných Slovákov. Seminár sa konal pri príležitosti vernisáže výstavy Slováci v Chorvátsku (2. decembra 1999 v priestoroch DZS). Autorkami scenára výstavy boli Ľubica Bartalská a Andrea Jančárová, na príprave odborne spolupracovala Doc. Kvetoslava Kučerová. Na výstave bola po prvýkrát predstavená sprievodným slovom, písomnými dokumentmi, fotografiami a ukážkami duchovnej i hmotnej kultúry táto slovenská komunita s pútavou históriou, zachovávajúca si primárne prvky svojej identity - jazyk a kultúrne hodnoty - aj v nových hospodársko-spoločenských podmienkach.