Ivan Gerát Boeken

Ucelený pohľad na históriu a súčasný stav hlavného Oltára svätej Alžbety v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Publikácii dominujú jedinečné reprodukcie tabuľových malieb a ich detailov, považovaných za vrchol neskorogotického európskeho maliarstva. Reprodukcie sú doplnené odborným textom v slovenskom a anglickom jazyku. Autorom prekladu do anglického jazyka je Andrew Jonathan Billingham. Erudovaný text a profesionálna úroveň fotografií sú zárukou vysokej kvality publikácie. Takýto ucelený prehľad nebol dosial publikovaný v žiadnej z doteraz vydaných publikácií s touto tematikou.

Kniha ponúka komplexný pohľad na vianočný motív Klaňania troch kráľov a jeho obraz v rôznych umeleckých médiách v širokom zábere od biblických čias po súčasnosť. Pri tvorbe diela sa stretli renomovaní odborníci z rôznych umenovedných disciplín, čo viedlo k vytvoreniu pozoruhodnej mozaiky plnej nečakaných náhľadov, ale aj plodných napätí a protikladov medzi rôznymi interpretačnými stratégiami. Čitatelia môžu získať prehľad o dejinách témy, o jej vzniku a premenách, jej rôznych významoch a funkciách. Okrem toho kniha ponúka záznam výsledkov dlhodobej vedeckej diskusie, zohľadňujúcej rôzne situované pohľady na minulosť aj aktuálnosť témy. Táto kolektívna monografia sa tak môže stať užitočnou príručkou o dejinách jej vizuálneho, hudobného a divadelného kánonu témy, vrátane prehľadu o jej dopade na spoločnosť v rôznych historických situáciách. Atraktívna tematika môže okrem odborníkov zaujať aj širšiu kultúrnu verejnosť. Kniha je krásne ilustrovaná, obsahuje záložku.

Publikácia ponúka rad príspevkov slovenských odborníkov z viacerých oblastí humanitných vied (dejiny umenia, filozofia, estetika, resp. kognitívna estetika), pričom v centre pozornosti sa ocitajú otázky súčasnej umeleckej produkcie, ale aj umenia minulosti ako vytvárania ilúzie, resp. otázky teoretického fundovania vzťahov umenia k realite a vice versa, prípadne reality ako predlohy umení. Je to široké pole, ktorého komplexnosť nie je možné obsiahnuť v jednom zborníku, to ani nie je ambíciou zostavovateľov. Príspevky prierezovo alebo v podobe prípadových štúdií prezentujú stanoviská k ilúzii ako javu charakteristického pre umenie (I. Gerát), zhŕňajú diskusie o ilúzii v umení (L. Kvasz, A. Démuth), načrtávajú perspektívu iluzórnosti umenia dneška alebo nedávnej minulosti (D. Grúň), vzdialenejšej minulosti (P. Megyeši, P. Michalovič), prípadne poukazujú na základe skúseností s využitím najnovších technológií v umeniach do budúcnosti (Z. Rusinová) a vymedzujú hranice tak ilúzie, reality ako aj umenia (K. Ihringová a všetci ostatní).

Monografia Ivana Geráta je druhým opusom, v ktorom sleduje cesty a premeny mýtov a legiend svätých, zachovaných na rôznych obrazových médiách v stredovekom Uhorsku či v širšom európskom priestore. Po Alžbete Uhorskej (Obrazové legendy sv. Alžbety, Veda 2009) spracoval postavy sv. Ladislava a sv. Juraja: Svätí bojovníci v stredoveku. Pozoruhodný náhľad umenovedca uvádza pôsobenie „kolektívnej historickej imaginácie“ a „tradovania príbehov a predstáv“ v kontextuálnych úvahách a odkazoch na historické reálie, textové zdroje, hovorí o kultúrnych a mentálnych kódoch, o interpretačných konštrukciách, ako sa utvárali mýty hrdinov... či už v mene moci alebo viery. Publikácia obsahuje čierno-biely a farebný obrazový materiál a Katalóg naratívnych obrazov svätých bojovníkov, ktoré sa zachovali na Slovensku (opis, miesto, stav zachovania) obsahuje 35 lokalít s obrazmi svätých bojovníkov Ladislava a Juraja.

Umenovedec Ivan Gerát uvedie odbornú i zaujatú laickú verejnosť do sveta legiend o sv. Alžbete prostredníctvom hĺbkovej umenovednej analýzy obrazových posolstiev a duchovných významov (presahujúcej ikonografické opisy) a korelácie s textovými pamiatkami. Tie sa zachovali na rôznych médiách od 13. storočia. Autor sa sústreďuje predovšetkým na oltárne obrazy, vitráže, relikviáre a ďalšie médiá, prístupné v chrámoch v Košiciach, Bardejove, Levoči, v Marburgu, Lubecku, ale študoval aj rukopisy Krumlovského a Sevillského kódexu. Rozsiahle umenovedné bádanie autor rozširuje aj na ďalšiei umelecké artefakty zviazané s témami života sv. Alžbety - životné osudy, milosrdné skutky, práca, zbožnosť, zázraky, pokora a i. V bohatom poznámkovom aparáte ponúka odkazy na prípadné ďalšie štúdium týchto tém. Alžbeta Durínska (1207 - 1231) bola princezná (dcéra uhorského kráľa Ondreja II a jeho manžely Gertrúdy) , čoskoro po smrti vyhlásená za svätú (1235, pápež Gregor IX).

Kniha o osobách, ktoré sa objavujú na stredovekých obrazoch v slovenských kostoloch, o ich súvislostiach a významoch. Text je doplnený fotografiami.