Vladimír Olejník Boeken

Kniha je historicky prvou, ucelenou monografiou mesta Stará Ľubovňa. Je dielom odborníkov z oblasti geografie, archeológie, histórie, etnografie, architektúry, urbanizmu a umeleckej histórie. Na svojich 600 stranách, sa publikácia komplexne venuje histórii mesta Stará Ľubovňa od praveku až do roku 2015. Osobitne sa venuje geografii, symbolom mesta, mobiliáru a nástenným maľbám v Kostole sv. Mikuláša. Ďalšie časti sú venované železnici, umeleckým dielam a výtvarným kompozíciám, ktoré sa stávali súčasťou interiérov a exteriérov budov v Starej Ľubovni v polovici 60. rokov minulého storočia. Predstavuje život obyvateľov mesta, ako aj jeho stavebný vývoj. Publikácia je určená všetkým, ktorí chcú spoznať dejiny slobodného kráľovského mesta Stará Ľubovňa.

Najstaršie zachované vizitácie dokumentujú obdobie reformácie a rekatolizácie v Uhorsku, pričom vizitačné protokoly odhaľujú meniacu sa konfesionalizáciu farností a jej dopady. Najstaršou vizitáciou zo Spiša je Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Petra Pázmáňa z roku 1629. Vzhľadom na prevahu protestantov v Spišskej župe sa vizitácia mohla uskutočniť iba v Spišskej Kapitule. Pokusy o vizitovanie fár Spiša prebehli v roku 1626 a opäť v rokoch 1632 a 1648 – 1654, avšak bez úspechu. Katolícke kostoly a fary na Spiši sa podarilo navštíviť až v rokoch 1655 a 1656. Autor vizitácie z roku 1655 nie je známy, no pravdepodobne ho sprevádzal spišský kanonik Martin Solčáni, ktorý neskôr skorigoval protokol a zapísal poznatky z vizitácie prepošta Jána Pálfalvaja z roku 1656. Konvolút obsahuje aj odpisy dvoch starších textov týkajúcich sa kanonických vizitácií: inštrukcie spišského prepošta Mateja Tarnóciho a text kardinála Bátoriho. Tieto dokumenty ponúkajú všeobecný pohľad na prax vizitovania a podrobne zachytávajú katolícke kostoly na Spiši počas rekatolizácie a zmien v konfesionálnej štruktúre prepoštstva.

Kniha o Spišskom hrade vznikla vďaka viacerým okolnostiam, pričom kľúčovým momentom boli výsledky architektonicko-historického výskumu z rokov 2007 – 2008. Pôvodne mal projekt sumarizovať predchádzajúce poznatky, avšak medziodborová spolupráca odborníkov priniesla nové a zaujímavé výsledky, vrátane novej interpretácie stavebného vývoja hradu. Edičný zámer, ktorý mal pôvodne charakter turistického sprievodcu, sa rozšíril na hlbšiu analýzu monumentu. Publikácia ponúka obraz vývoja hradu od najstarších architektonických častí po jeho skazu v roku 1780, pričom druhá časť obsahuje písomné materiály v samostatnej prílohe, vrátane prekladov zaujímavých listín, mapy a tabuľkového prehľadu poplatkov podľa Urbára z roku 1583. Novinkou je prehľad županov, vládcov a vlastníkov hradu, ako aj zoznam bitiek, ktoré sa tam odohrali. Prvá časť sa zameriava na pamiatkovú starostlivosť a obnovu hradu, pričom sa nezabúda ani na súčasné využitie hradu ako múzea. Dobroslava Menclová v roku 1954 poznamenala, že „umeleckohistorický rozbor Spišského hradu patrí medzi najobťažnejšie problémy“. Po takmer 60 rokoch sa situácia nezmenila, hrad naďalej píše svoje dejiny.