József Demmel Boeken

Kniha maďarského historika Józsefa Demmela odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín - osudy slovenskej šľachty v 19. storočí, v storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi. Na príklade hlavne Turčianskej župy a predovšetkým tamojších šľachtických rodín zachytáva prelomové obdobie , keď sa stavovská multietnická krajina mení na štát s dominantným a privilegovaným "moderným" maďarským národom, keď sa šľachta so slovenským materinským jazykom postupne transformuje na maďarskú šľachtu, a vysvetľuje príčiny, prečo sa tak stalo a prečo sa nestala súčasťou formujúceho sa moderného slovenského národa. Demmel s hlbokou znalosťou veci demonštruje, ako sa na regionálnej úrovni vyslovene "konštruuje" nové etnikum.

Zrod moderného slovenského národa v 19. storočí "Domnievam sa, že Štúrov život a činnosť sú výnimočné a jedinečné nielen v slovenských, ale aj uhorských dejinách 19. storočia, navyše práve jemu najviac ,prospeje‘, ak spochybníme a spresníme zjednodušenia, falošné a sploštené tvrdenia historickej pamäti," píše na prebale knižky autor. „Kritické poznámky v knihe nie sú namierené proti Štúrovi, snažia sa len odhaliť zjednodušenia s ním spojeného historického kánonu. Spochybnenie kánonických prvkov ma síce prinútilo vyzdvihnúť jednotlivé tvrdenia historikov, ktorým oponujem, no aj v týchto prípadoch som sa snažil nekritizovať dielo daného autora, len ako na jav poukázať na kánonické korene jeho tvrdení (nešetril som však ani sploštené tvrdenia maďarských historikov, čo písali o Štúrovi alebo jeho dobe),“ dodáva. „To, pravda, vonkoncom neznamená, že tento spoločensko - historický prístup a analýza sú dnes jedinou legitímnou interpretáciou Štúrovho životného diela, naopak, domnievam sa, že zostalo ešte veľa neexploatovaných interpretácií, nepoložených otázok a tém, ktoré treba opätovne spracovať. Som si istý, že v tejto knihe je viacero tvrdení, s ktorými - pre rozdielnosti slovenskej a maďarskej národnej pamäti - nebude súhlasiť väčšina slovenských čitateľov. Verím však, že napriek nesúhlasu aj v najchúlostivejších témach nájdu prijateľné, doteraz neznáme tvrdenie či argument - a v tom prípade moje snaženie nebolo márne."

Béla Grünwald (1839 - 1891), spojený so zatvorením troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej v roku 1874, sa stal negatívnou postavou slovenskej histórie. Jeho konanie si vyžaduje hlbšie preskúmanie spoločenského a politického prostredia, v ktorom žil. Aká bola Zvolenská župa v druhej polovici 19. storočia? Aké zlomové línie rozdeľovali miestnu elitu z jazykového, politického a náboženského hľadiska? Akú úlohu mal v tejto elite Grünwald? Odpovede na tieto otázky môžu naznačiť, či jeho protislovenské vystupovanie súviselo s jeho osobným životným príbehom a rodinným zázemím. Zaujímavé sú aj jeho ľúbostné vzťahy, ktoré prispeli k jeho obrazu v slovenskej spoločnosti. Tieto otázky však nevedú k rehabilitácii Grünwalda, ani neovplyvnia jeho miesto v slovensko-maďarskej histórii. Grünwald nie je len zlo, ale človek s osobnými motiváciami, skúsenosťami a chybami. Ak ho nebudeme považovať len za negatívnu postavu, lepšie pochopíme konflikt, ktorý je považovaný za kľúčový bod našej spoločnej minulosti. Vnímaním aktérov ako ľudí z mäsa a kostí sa môžeme priblížiť k jeho vyriešeniu.

Kontexty konfesionálnej a národnej identity slovenskej spoločnosti v 19. a 20. storočí.

MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK. Je nám známy ako pražský študent, učený astronóm, francúzsky generál a spoluzakladateľ Československa. Historik József Demmel nám ponúka Štefánikov polyfónny portrét z obdobia jeho mladosti. Spoznáme ho ako syna chudobného evanjelického farára z pohraničia Uhorska, člena rodiny plnej národovcov a mučeníkov, usilovného študenta na maďarskojazyčných uhorských gymnáziách a aj ako uvedomelého národovca počas miléniových osláv. Nechýba ani zamilovaný, a neskôr rozčarovaný Štefánik. Z týchto príbehov sa môžeme dozvedieť, že aj historická ikonická postava našich národných dejín bola človekom z mäsa a kostí

Kniha sa novým, nezaujatým zrakom mladých budapeštianskych historikov pozerá na súžitie Slovákov a Maďarov a s neľútostným pohľadom na obe strany hľadá pravdu o konkrétnych udalostiach bez toho, aby plodila ďalšie zbytočné spory. Predložené texty vôbec nešetria ani potenciálnych čitateľov, ba ani autorov. Vyberajú si témy, ktoré nenechajú ani jedného, ani druhého účastníka poznávacieho procesu vydýchnuť. Témy plné napätia, doslova nabité pušným prachom, plné disproporcií a konfliktov. Témy prekračujúce niekoľko storočí, ktoré však vysielajú správy a signály do bezprostrednej súčasnosti a poskytujú muníciu politikom, ba i ľuďom, ktorí takýchto politikov milujú a volia. Žiaľ i intelektuálom a historikom, pre ktorých je nacionalizmus spôsobom myslenia alebo diagnózou.

Justh József (1809 – 1875) Turóc megyei alispán élettörténetén keresztül megismerhetjük azt a korabeli réteget, amelynek létezését mind a magyar, mind a szlovák történeti kánon elhallgatta: a szlovák anyanyelvű és részben szlovák kulturális identitású magyar nemesek számottevő csoportját. E rétegnek, amely még a dualizmus első évtizedeiben is a felső-magyarországi társadalmi valóság részét képezte, Justh egy tipikus alakja volt.