Peter Labanc Boeken

Prezentovaná publikácia sa popri ekonomickom a obchodnom hľadisku venuje aj ďalším oblastiam fungovania miest, prevažne na území dnešného Slovenska. To je zasadené do celouhorského , sčasti aj do celoeurópskeho kontextu. Osobitnosťou uhorského mestského vývoja, ktorú treba vyzdvihnúť v porovnaní so západnou Európou, je vyššia miera slobody pri voľbe mestských funkcionárov aj autonómia v cirkevnej oblasti - slobodná voľba farára. Atmosféru dokresľovali slávnosti a procesie, ktoré boli v jednotlivých mestách odlišné a spoluvytvárali tak ich identitu. Pohľad na slovenské a sčasti maďarské mestá doplňujú dve kapitoly venované mestám v Čechách a na Morave. V rozsiahlej úvodnej stati sa čitateľ má možnosť oboznámiť so všeobecným vývojom stredovekých miest zasadeným do európskeho rámca a tiež s vývinom historiografického pohľadu na ne.

Kniha prináša výsledky najnovšieho bádania popredných historikov venujúcich sa výskumu našich stredovekých dejín. Autori sa zamerali na rôznorodé témy súvisiace s pôsobením najvyšších cirkevných autorít – arcibiskupov a biskupov – v prostredí našich predkov v celom kontexte ich právomocí a povinností. Spájajúcim aspektom knihy je pohľad na ich vplyv na spoločenské dianie, keďže v stredovekom Uhorskom kráľovstve prakticky neexistovala žiadna oblasť života jednotlivca i spoločnosti, do ktorej by cirkev aktívne nezasahovala alebo v nej aspoň nebola prítomná prostredníctvom svojich predstaviteľov. Každá z kapitol prináša originálny pohľad na konkrétnu čiastkovú tému a odpovede na mnohé otázky, no zaiste sa stane aj zdrojom nových podnetov pre ďalší výskum. Poznanie a pochopenie slovenských (uhorských) dejín bez dôkladného skúmania tohto ich rozmeru by bolo neúplné, až deformované.

Kniha Spišskí prepošti do roku 1405 je archontologicko-biografickou analýzou osobností spišských prepoštov do konca 14. storočia. Pozornosť je venovaná najmä ich pôsobeniu na Spiši a ich vzťahom s miestnym prostredím. Popritom sa záujem obracia aj na ďalšie parciálne problémy spišských dejín, ktoré súvisia s hlavnou témou práce, ako je napríklad vplyv osídlenia na vývoj cirkevnej organizácie, jej územné vymedzenie či vývoj pozemkového vlastníctva Spišského prepoštstva a kapituly. Publikácia sa primárne zakladá na štúdiu originálnych a publikovaných archívnych prameňov. Tematicky nadväzuje na staršie práce viacerých bádateľov, ktoré boli v priebehu výskumu revidované, poťažmo dopĺňané novými poznatkami. Prináša tak viaceré podnety nielen k skúmaniu regionálnych, ale aj slovenských stredovekých dejín.

Ucelená práca na tému spišskej šľachty do začiatku 14. storočia svetlo sveta doteraz neuzrela, avšak pri výskume sa bolo možné opierať o viacero pozoruhodných a kvalitných prác, ktoré sú priebežne citované v texte. Bohatosť spišskej historiografie je síce príslovečná, ale má svoje výhody a nevýhody. Medzi klady treba zarátať posúvanie výskumu viacerých tém do oblastí, ktorých riešenie je pre iné regióny zatiaľ v nedohľadne. To čo je prednosťou, býva istou pascou, ktorá láka autorov uspokojiť sa so závermi staršej literatúry bez doplňujúcej pramennej heuristiky. Práve cestou možno čo najúplnejšieho zhromaždenia prameňov k dejinám Spiša som sa vydal pri počiatkoch vzniku tejto knihy. Celkovo sa podarilo zozbierať približne štyri stovky diplomatických prameňov vydaných do roku 1300, ktoré prinášajú informácie k dejinám Spiša. Táto heuristika bola doplnená o niekoľko stoviek prameňov zo 14. storočia, ktoré ponúkajú množstvo zaujímavých údajov o predchádzajúcom období. Viaceré z citovaných dokumentov boli publikované s chybami, prípadne neboli publikované vôbec. Aj z toho dôvodu obsahuje poznámkový aparát citácie originálneho znenia jednotlivých listín. Deje sa tak aj v tých prípadoch, keď má pôvodné znenie dôležitý význam pre argumentáciu v samotnom texte.

Táto publikácia sa zaoberá prepoštstvom v neskorom stredoveku a ranom novoveku. Začína podkapitolou o jeho založení, ktorá syntetizuje staršie výskumy a posúva ich ďalej s novými argumentmi. Nasleduje podrobná analýza hraníc a štruktúry stredovekej cirkevnej organizácie na Spiši, vrátane prvej presnej mapy prepoštstva. V stredoveku malo prepozitúra výnimočné postavenie, s určitou autonómiou voči ostrihomskému arcibiskupovi, čo pridávalo prestíž. Osoby na čele prepoštstva zohrávali kľúčovú úlohu. Čiastočne syntetizujúca podkapitola o pôsobení prepoštov je obohatená o novšie výskumy, najmä z 15. storočia. Druhá kapitola sa zameriava na biografie prepoštov od začiatku 16. storočia, prinášajúca nové informácie o ich kariérach a vzťahu k politickému životu. Publikácia sa zaoberá aj prepoštmi z pohľadu ich cirkevných úradov mimo Spiša a Uhorska, synodou z roku 1545, ktorá ilustruje zložitosti náboženských pomerov, a kanonickými vizitáciami, dôležitými pre poznanie náboženského života. Tento exkurz podčiarkuje nedostatočné využitie týchto prameňov v historickom výskume. Záver sumarizuje dosiahnuté výsledky výskumu.