László Vörös Boeken

Predkladaná kolektívna monografia sa sústreďuje na bádateľský doteraz nie príliš frekventovaný jav – korupciu v uhorskej a slovenskej štátnej správe, parlamentných a župných voľbách a celkovo vo verejnom priestore. Autorský kolektív tu mapuje modely a premeny korupčného chovania s dôrazom na ich sociálnu a kultúrnu podmienenosť. Ako ukazujú sondy do problému v časovom rozmedzí 18. - 21. storočia, bola uhorská a neskôr i (česko)slovenská štátna správa klientelizmom a nepotizmom do značnej miery definovaná. Jednotlivé kapitoly sú vystavené prevažne na pôvodnom výskume, bez toho, aby chýbalo solidné metodologické východisko. Zo sveta rodiacej sa uhorskej stoličnej správy behom 18. storočia sa cez vyobrazenú motiváciu, mobilizáciu a manipuláciu voličov radov kortešů a choreografie starostlivo načasovaných a cielených zalitavských korupčných káuz obdobia dualizmu dostávame do 20. storočia. Zrod novéj štátnej formy po Veľkej vojne priniesol zmenu podôb korupčného jednania, obmenili sa i klientelistické siete. Dochádza k masívnym posunom v majetkových vzťahov: pozemková reforma, nostrifikácia podnikov, sanácia bánk – a na všetkom sa priživuje „náš človek“...

Autori sa v štrnástich kapitolách zamerali na skúmanie rôznych aspektov politickej, oficiálnej, systémovej a organizovanej korupcie v Uhorsku, na Slovensku a v Československu v 19. a 20. storočí. Sústredili sa na tri tematické oblasti: volebnú korupciu, čierne financovanie politických strán a štátny, resp. režimový klientelizmus a protekcionizmus. Medzi najdôležitejšie výsledky analýz patrí zistenie, že politická korupcia vo svojich rôznych podobách spočiatku prispievala etablovaniu a stabilizácii politického režimu a štátu bez ohľadu na charakter režimu (konštitučnú monarchiu, parlamentnú demokraciu, autoritársky/totalitárny), v stredno- a dlhodobom režime však pôsobila destabilizujúco a dezintegračne.

Cieľom tejto knihy je jednak poukázať na ideologickú podmienenosť a pomýlenosť národných historiografií, jednak navrhnúť opatrenia, ktoré by umožňovali kritickú reflexiu deformujúcich vplyvov, ktoré môžu mať na historické bádanie naivné koncepcie bežných ľudí. Nakoniec cieľom tejto knihy je navrhnúť teoretický prístup k analytickému štúdiu fenoménu utvárania sociálnej reality „národov" v období uplynulých dvoch storočí. Autor sa pokúša predložiť alternatívny prístup k štúdiu minulosti, v ktorom historik neuvažuje o „národe" ako objektívnej entite, ale ako o kategórii sociálnej praxe, o pojme a predstave a identifikačnom rámci, ako o ideovo-kultúrnej a politickej forme organizácie spoločnosti, ktorá sa na rôznych miestach sveta začala objavovať v priebehu 19. storočia a v 20. storočí sa v celosvetovom meradle stala de facto jedinou predstaviteľnou formou sociálneho usporiadania ľudských spoločností.

Táto kolektívna monografia nevznikla podľa zaužívaných aspektov politických dejín. V prvom rade sa zaoberá reprezentáciou zániku Uhorska a trianonskou mierovou zmluvou tak, ako sa uchovali v slovenskej a maďarskej kolektívnej pamäti. Práca monografického charakteru obsahuje päť kapitol. Hlavné aspekty, ktoré analyzuje, sú: osobitosti maďarskej a slovenskej historiografie, vzťah história a politikum, ďalej história a vzdelávanie, „ritualizácia verejného spomínania“ a prezentovanie štátnoprávnej premeny v rokoch 1918–1920 ako „kultúrnej traumy“. novinkou je aj to, že ide o prvú knihu, ktorá sa pokúša vykresliť obraz o spomínaných aspektoch trianonskej problematiky na základe analýz slovenských a maďarských historikov.

Zámerom zozbierania a publikovania prezentovaných deviatich štúdií je ponúknuť alternatívne a odborne fundované pohľady, ktoré sú podložené extenzívnym štúdiom literatúry a sprostredkované detailnou analýzou primárnych zdrojov, v ktorých sa „národ“ a „etnicita“ v nejakej podobe vyskytujú. Jednotlivé kapitoly sa pritom venujú reprezentáciám národa a etnicity vo verejnom diskurze v minulosti aj súčasnosti a takisto v domácom aj zahraničnom kontexte. Deväť autorov a autoriek skúma národ a etnicitu vychádzajúc z rozmanitých sociálnovedných teórií a aplikujúc rôznorodé metodologické prístupy. Počet odborných prác venovaných skúmaniu týchto fenoménov neustále rastie, a preto je dôležité upozorniť na špecifické črty tejto publikácie, ktoré ju odlišujú od ostatnej produkcie, a ktoré môžu byť rozhodujúcim dôvodom pre jej prečítanie. Publikácia si pritom nekladie za cieľ ponúknuť autoritatívne alebo „správne“ interpretácie skúmaných javov a udalostí, ale skôr poukázať na pestrosť prístupov, ktoré ku kategóriám národ, etnicita a nacionalizmus nepristupujú ako k daným, nemenným a prirodzeným faktom, ale ako k sociálne konštruovaným, interpretovateľným a ustavične sa meniacim nositeľom významov, ktoré majú v rôznych kontextoch rôzne funkcie: kategorizovanie ľudí do skupín, budovanie či posilňovanie kolektívnej identity, politickú mobilizáciu alebo napríklad autoritatívnu interpretáciu dejín.