Textová a obrazová publikácia k dejinám mesta Stará Ľubovňa od 12. do 20. storočia, ktorá poskytuje tiež detailné informácie k mestskému erbu a pečati. Podrobne popisuje stavebný vývoj mesta a kostola sv. Mikuláša. Súčasťou je bohatá obrazová a fotografická príloha a krátka ukážka lokálneho nárečia. Kniha je dvojjazyčná (slovensko-anglická).
Kniha je výsledkom štúdia kolektívu odborných pracovníkov Ľubovnianskeho múzea-hradu, vydaná k 600. výročiu mierového stretnutia uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a poľského kráľa Vladislava II. Jagelonského (t. j. začiatku tzv. spišského zálohu). Poskytuje súhrnný súpis jednotlivých majiteľov hradu od jeho postavenia na sklonku 13. storočia až po rok 1944, keď hradné panstvo opúšťa jeho posledný súkromný majiteľ. Rody: Omodejovcov (1308-1312), Drugethovcov (1320-1342), Kmitovcov (1476-1506 / 1522-1553), Lubomirských (1591-1745), Raiszovcov (1825-1880), Zamoyských (1882-1945)
Publikácia podrobne popisuje dejiny mesta Stará Ľubovňa a Ľubovnianskeho hradu od 12. do 20. storočia, stavebný vývoj hradu ako aj architektonický vývoj mesta v podhradí. Je doplnená o obrazovú a fotografickú prílohu, historické poznámky a odkazy na ďalšiu literatúru.
Viete... - ako sa s epidémiou moru vysporiadali Levočania v 16. storočí? - v ktorom poľskom meste sa nachádzajú zvony odliate na Spiši? - ktorí spišskí mešťania vynikali zberom hľuzoviek? - ktoré mesto bolo pred takmer 250 rokmi najväčšie na Spiši? - ktoré známe stavby v Čechách a na Slovensku boli postavené zo spišského travertínu? - čo prekazilo návštevu Františka Jozefa I. v Levoči koncom 19. storočia? - kde sa nachádza najkratšia železničná trať na Slovensku? - aké známe osobnosti si pochutnávali na spišských párkoch? - čomu možno vďačiť, že novoveská kostolná veža je najvyššia na Slovensku? - aká tragédia zasiahla Spiš v deň Stalinovho pohrebu? Kniha pozostáva z historických článkov, ktoré boli publikované v regionálnych novinách v rokoch 2016 – 2019. Články mali mimoriadny čitateľský úspech, preto vychádzajú teraz pohromade ako kniha s názvom „Putovanie dejinami Spiša." Tematický záber je veľmi široký. V knihe sú texty z obdobia stredoveku, novoveku, 19. i 20. storočia. Jedno však majú všetky texty spoločné. Ich dejiskom je región Spiš známy bohatstvom histórie, pamiatok a prírody. Texty sú písané pútavým popularizačným štýlom čo je predpokladom, že kniha si nájde široký okruh čitateľov zaujímajúcich sa o dejiny Spiša. Predmetom záujmu sú predovšetkým menej známe, ale o to viac fascinujúce udalosti, osobnosti a pamiatky Spiša čo ešte viac zvyšuje čitateľskú pútavosť knihy.
Tretia časť z pera Miroslava Števíka sa zameriava na obdobie stredoveku. Čitateľ sa okrem iného dozvie odpovede na otázky: Aké bližšie poznatky sú známe o usadzovaní sa prvých Slovanov na Spiši? V ktorom období prišli na Spiš Maďari? V ktorom období sa na Spiši usadili Nemci a Valóni? Aký je pôvod názvu Spiš? V akých súvislostiach sav najstarších písomných dokladoch spomínali Tatry? V južnom vstupe Kostola sv. Jakuba v Levoči sa zachoval starobylý text. Čo je jeho obsahom? Aké živelné a iné pohromy najväčšmi ohrozovali stredoveké obyvateľstvo Spiša? Kto boli spišskí kopijníci a kedy získali postavenie šľachticov? Akú podobu mali stredoveké hrady Spiša? Za akých okolností sa uskutočnili dva vpády husitov na Spiš v rokoch 1431 a 1433? Aké poznatky sa zachovali o živote najznámejšieho a najvýznamnejšieho rezbára Spiša - Majstrovi Pavlovi z Levoče? Aké poznatky sú známe o šírení reformácie na Spiši? Farebná, bohato ilustrovaná publikácia je písaná popularizačnou, zrozumiteľnou formou a určená je širokej čitateľskej verejnosti, predovšetkým tým, ktorí sú spätí s regiónom Spiš a chceli by sa o ňom dozvedieť množstvo zaujímavých poznatkov z jeho dávnejšej minulosti.
Najkritickejšie dielo k interpretáciám vývinu národnostných pomerov spišských sídiel v súvislosti s ich názvami od vydania legendárneho príspevku profesora Vladimíra Šmilauera s názvom Osídlení a národnosti Spiše, ktorý bol publikovaný v roku 1935 v časopise Bratislava. Publikácia vydaná pri príležitosti stého výročia zániku Spišskej župy (1922 – 2022).
