Ján Palárik Boeken

Komédia plná vtipných dialógov. Krásna slovenčina, nárečia i skomolené nemecké a maďarské výrazy. Nechýba ani zámena mien a celý rad komických zápletiek a konfliktov. Inkognito J. Palárika sa predstavilo neraz na doskách amatérskych i profesionálnych divadiel, ale i v podobe televízneho filmu. Klasika zo Zlatého fondu SME. Veselohru „v štyroch dejstvách a národnými spevmi“ autor publikoval pod pseudonymom Ján Beskydov (Concordia, 1858), neskôr vyšla ako súčasť Zobraných dramatických spisov Jána Palárika (Minerva, 1. zv., 1870). Ochotnícka premiéra predstavenia bola 1. mája 1859 v Nemeckej Ľupči. Digitalizovaná podoba publikace: Ján Palárik. Inkognito. Tatran. Bratislava 1972. 118 s.

Divadelná hra je založená na zámene postáv a tým zapričinených zápletkách, ktoré vyúsťujú do komických situácií. Predovšetkým je však obranou slovenského národa a jazyka a snaží sa poukázať na potrebu tolerancie nielen medzi národnosťami, ale aj spoločenskými vrstvami.

Prvá slovenská veselohra z veľkomestského prostredia. Dej sa odohráva v Pešti, v rodine slovenského továrnika. Sem prichádza drotár Bubenčík. Továrnik Rozumný ho zamestná vo svojom podniku a prisľúbi mu nájsť strateného brata. Na scénu však prichádza nielen brat, ale i človek, ktorý sa za neho vydáva. Zámena postáv i komplikovaná zápletka sa napokon vysvetlí a všetko dopadne dobre: na obzore je nie jedna svadba, ale dokonca dve. Digitalizovaný výňatek z publikace: Ján Palárik. Veselohry a divadelné prejavy. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry. Bratislava 1955. 379 s. Dr. Jozef Felix pripravil edične a doplnil vysvetlivkami. Dr. Zoltán Rampák napísal úvodnú štúdiu a zostavil výber. Ján Ferenčík, šéfredaktor vydavateľstva.

Najobľúbenejšia a najčastejšie adaptovaná Palárikova veselohra. Vyslovil v nej i svoje demokratické názory na vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi. Poukázal na potrebu tolerancie a zmierenia medzi oboma národmi. Odsudzuje odrodilstvo, ale zároveň hovorí, že si treba vážiť aj príslušníkov iných národov. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. V hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká množstvo humorných situácií a komických zápletiek. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Ján Palárik. Dobrodružstvo pri obžinkoch. Bratislava: Tatran 1972. 263 s.

Dej tejto veselohry sa zakladá na princípe inkognita (v rámci ktorého vystupuje niekto v podobe niekoho iného). Ľudovít Kostrovický sa má oženiť podľa vôle otca a dávnej zmluvy s grófkou Elisou Hrabovskou. Prichádza si ju obzrieť práve na obžinky spolu s jeho priateľom inžinierom Rohonom. Chce Elisu lepšie spoznať a až potom sa rozhodnúť, či je preňho dobrá. Vymyslí plán - vymení si postavenie s Rohonom. On súhlasí, a tak za grófkou do kaštieľa prichádzajú vymenení netušiac, že aj barónka Elisa zmýšľa rovnako (vymení si postavenie s jej priateľkou Milušou). Ako sa spoznávajú, všetci sú nešťastní, pretože sa grófka zaľúbila len do "obyčajného inžiniera", gróf do "obyčajnej grófkinej služobnice", Miluša do "grófa" a Rohon do "grófky". Nakoniec sa všetko po obžinkoch vyjasní a všetci sú šťastní.