Najnovšia kniha Ing. Pavla Hlodáka, ktorá vyšla koncom uplynulého roku Šľachtický rod Séčiovcov, Mária Séčiová – Muránska Venuša sa zaoberá dejinami rodu Séčiovcov. Podrobne opisuje život a skutky významných jej členov v Uhorskom kráľovstve. Autor pútavou formou zaznamenal ich osudy od najstarších čias po vymretie rodu. V knihe je spracovaný aj neobyčajný príbeh Márie Séčiovej.
Autor predkladá historickú ságu rodov Koháry a Coburg. Tieto dva rody spolu úzko súvisia, lebo dcéra posledného predstaviteľa Koháryovského rodu sa vydala za Ferdinanda Juraja Coburga. Takto po Koháryovcoch prebrali panstvo Muráň Coburgovci. Koháryovci boli vždy na strane Habsburgovcov a pridržiavali sa katolíckej cirkvi, preto sa im maďarskíhistorici nevenovali, nakoľko oni mali vlastných hrdinov...
Kniha opisuje históriu viac ako 30 sklární stredného Slovenska. Autori popisujú vznik a vývoj sklárskej výroby, prácu sklárov, nájomcov a majiteľov hút. Mapujú aj rodinné korene sklárskych podnikateľov a ich genealógiu. V závere sú opísané dejiny Stredoslovenských sklární, n.p. Poltár.
V tejto knihe sú opísané dejiny hradu Muráň od jeho založenia resp. od prvej písomnej zmienky o jeho existencii (1271) cez bratrícke obdobie, až po začiatok 17. storočia. Ťažisko historických udalostí je sústredené hlavne na obdobie doznievania husitských vojen v dobe bratríkov, ako ja na obdobie, keď hrad ovládal Matej Bašo. Zaujímavé súnajmä fakty z druhej polovici 15. storočia, keď bratrícke hnutie ovplyvňovalo chod dejín Uhorska. Vtedy Muránsky hrad zohral dôležitú úlohu ako posledná bašta nových myšlienok, ktoré šírila husitská revolúcia.
Dejiny hradu a osudy jeho vlastníkov. V knihe sú spracované aj staršie dejiny vzťahujúce sa na založenie hradu, ktoré sa ďalej rozvíjajú cez obdobie Séčiovcov a stavovských povstaní, Vešeléniho sprisahania až po obdobie, keď hrad vlastnili rody Koháry a Coburg. Na konci sú kapitoly o stavebnom vývine hradu a jeho súčasnom využití.
