Filip Vančo Boeken

Anton Podstraský (1939 – 2007), fotograf dokumentarista. Začínal ako fotograf vo filmovom štúdiu Slovenského filmu v Bratislave a od osemdesiatych rokov 20. storočia sa živil príležitostnými zamestnaniami a uverejňovaním svojich fotografií v tlači. Ako jeden z mála slovenských fotografov nielenže zachytil „reálny socializmus“ objektívom svojho fotoaparátu, ale jeho snímky aj uverejňovali. Publikácia autorov Filipa Vanču a Aurela Hrabušického predstavuje výber z tvorby fotografa, ktorý sa zameral na dokumentovanie bežného života s osobitným dôrazom na postavy z prostredia spoločenského „subštandardu“. Možno práve preto ich dobová tlač aj zverejňovala, často ako obrazovú prílohu článkov s problematickými ľudskými vzťahmi.

Publikácia Viliam Malík autorov Filipa Vanču a Aurela Hrabušického predstavuje v rámci edície Osobnosti slovenskej fotografie jedného z najvýznamnejších predstaviteľov modernej fotografie na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Viliam Malík začínal ako fotograf amatér, ale vďaka svojim organizačným schopnostiach zastával aj rôzne funkcie v združeniach a zväzoch fotografov amatérov. Zanechal za sebou rozsiahle fotografické dielo, na základe ktorého ho môžeme označiť za priekopníka modernej dokumentárnej aj reportážnej fotografie. Na jeho tvorbe možno názorne dokumentovať prechod od statickej fotografie k modernej dynamickej reportáži. Výber fotografií v publikácii toto konštatovanie potvrdzuje.

Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv“. V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom“ – ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.