Peter Slavkovský Volgorde van de boeken

Ambíciou publikácie je priblížiť funkciu, tvar i hospodársky význam dopravných prostriedkov v materiálnej kultúre predchádzajúcich generácií obyvateľov Slovenska, ktoré sa v mnohých podobách uchovali až do druhej polovice 20. storočia, do obdobia industrializácie krajiny. Kultúrnohistorický text, doplnený dobovými fotografiami, uvedie súčasníka do tradičného roľníckeho sveta a poskytne ucelenú informáciu o tejto časti kultúrneho dedičstva Slovenska.

Pramene k štúdiu spôsobu života Autor v tejto publikácii opisuje: Spôsob adaptácie na prírodné prostredie a získavanie potravy bola každodenná tvorivá aktivita roľníka, ktorou získaval nielen potrebné biologické hodnoty, ale napĺňal aj vlastnú kultúrnu identitu. Súčasne však bola aj mierou kultúrnej vyspelosti v humanizácii prírodného prostredia. Materiálne, sociálne i duchovné prejavy kultúry, vzťah k prírode, usporiadanie rodiny i spoločenstva, hodnotové orientácie - to všetko bolo na Slovensku v minulosti výrazne ovplyvnené roľníckym základom života. Závislosť roľníka a jeho rodiny od poľnohospodárskej produkcie prestúpila aj ich duchovný život a prejavila sa v bohatom agrárnom kulte našich predkov.

Publikácia je prehľadom vývinu vedeckého záujmu o problematiku spôsobu života a kultúry obyvateľov Slovenska - jej materiálnych, sociálnych i duchovných kontextov – od 18. do začiatku 21. storočia. Nechce byť však len súpisom prác vedeckých osobností a kolektívov, ale i výziev a limitov, ktoré im spoločenská situácia na Slovensku v sledovanom historickom období vytvorila.

Stručné kompendium o historickom vývine etnografického záujmu o prácu roľníka a jeho agrárnu kultúru. Kniha oboznamuje čitateľa nielen so samotným predmetom vedeckého záujmu, ale odkrýva aj dobové kultúrnohistorické kontexty tejto kultúry. Hovorí teda o období fyziokratizmu a merkantilizmu, o romantických názoroch časti príslušníkov súvekej inteligencie v 19. storočí; ale tiež o ich oponentoch, ktorí k otázke pomoci roľníkovi a jeho rodine pristupovali racionálne; až po diskontinuitu, ktorú v druhej polovici 20. storočia priniesla kolektivizácia poľnohospodárstva; tému autor završuje reflexiou o súvekej metodológii vedeckého poznania – historickým materializmom.

Autorovým zámerom je vecné podanie tradičnej roľníckej kultúry na Slovensku od čias včasného feudalizmu po súčasnosť, teda koniec tradičného roľníckeho sveta u nás.

Materiálne i duchovné prejavy tradičnej ľudovej kultúry Slovenska, usporiadanie rodiny, lokálneho spoločenstva i hodnotové orientácie boli v minulosti výrazne ovplyvnené roľníckym základom spôsobu života. Práca na pôde, ktorá sa realizovala v záväzných cykloch, bola aktívnym zápasom človeka - tvorcu nielen o potrebné biologické hodnoty, ale vždy napĺňala aj jeho kultúrnu identitu.

V knižke sú obsiahnuté informácie o spôsobe života na slovenskom vidieku do obdobia druhej polovice 20. storočia. Určená je poslucháčom spoločenskovedných disciplín vysokých škôl, ktorí majú vo svojich učebných osnovách pojmy agrárna kultúra, tradičná kultúra a spôsob života, ale i pracovníkom múzeí a rôznych inštitúcií, kde sa s touto problematikou pracuje.

Dvojzväzkový bohato ilustrovaný projekt prezentuje doterajšie výsledky bádania o ľudovej kultúre Slovenska, kompletizuje obraz kultúrneho dedičstva a sprístupňuje ho širokej čitateľskej verejnosti. Obsahuje heslá začínajúce na písmená A-O.