Ondrej Ficeri Boeken

Košice, druhé najväčšie mesto Slovenskej republiky a sídlo ústavného súdu, sa historicky radilo medzi popredné mestá Uhorska. Jeho význam v uhorských dejinách ho zaradil do maďarského národného príbehu ako dôležité miesto pamäti (Rákociho mesto, mesto kurucov). Napriek tomu slovenská politická a intelektuálna elita považovala Košice za pôvodne etnicky slovenské mesto, ktoré bolo násilne zmaďarizované. Po pričlenení mesta k Československu v rokoch 1918 – 1920 a opäť 1945 sa slovenskí historici snažili nacionalizovať jeho dejiny a legitimizovať tak svoju prítomnosť na národnom území. Monografia košického historika Ondreja Ficeriho skúma, ako slovenskí historici integrujú dejiny tohto multietnického mesta do národného naratívu a ako sa vyrovnávajú s hegemónnym obrazom „maďarského mesta“ vytvoreným maďarskou historiografiou. Autor analyzuje intenzitu nacionalizačného procesu, pričom zistil, že diskusia o „národnom“ charaktere Košíc sa vyostrila v kritickom roku 1938, keď boli Košice na základe Viedenskej arbitráže prisúdené Maďarsku. Publikácia, ktorá obsahuje vyše 400 analyzovaných monografií a štúdií, ponúka komplexný prehľad slovenskej historiografickej produkcie k dejinám Košíc a skúma ich postavenie v slovenskej historiografii od jej vzniku po súčasnosť.

Autor publikácie Ondrej Ficeri interpretuje vznik Luníka IX ako materializáciu rasového priestoru v dôsledku prieniku troch faktorov: limitovaných možností socialistického urbánneho plánovania, technokratizmu rómskych politík štátneho socializmu a prevažujúceho anticiganizmu v mentalitách väčšinovej populácie. Podľa O. Ficeriho sídliskoLuník IX nebolo vybudované ako socialistický experiment pre idealistickú interskupinovú koexistenciu Rómov a Nerómov. Nebolo vybudované ani pre nezištné poskytnutie štandardného bývania členom rómskej minority. Tieto urbánne legendy rozšírené v historickom povedomí obyvateľov Košíc a Slovenska autor vyvrátil analýzou dôkazov v archívnych materiáloch. V prípade Luníka IX išlo o zištné vymiestnenie čo najväčšieho počtu rómskych rodín z vnútorného mesta na aktuálnu perifériu mesta. Luník IX bol pôvodne vyprojektovaný ako rómska štvrť a už v zárodku sa vyznačoval atribútmi rasových get.

Zborník štúdií na tému doterajšieho poznania vidieka najmä v oblasti východného Slovenska.

Autor monografie vsádza ekonomický vývoj periférnych oblastí Rožňavy, Spišskej Novej Vsi a Vranova nad Topľou do kontextu politík centrálne plánovanej ekonomiky Československa v období štátneho socializmu v rokoch 1945 – 1989. Na základe archívneho materiálu, dobových publikácií a štatistických prehľadov sa pokúša vysvetliť dynamiku zmien v manažmente toku investícií a využitia pracovných síl, ako aj zhodnotiť výsledky socialistickej industrializácie vo vzťahu k regulácii zamestnanosti v týchto troch regiónoch.

Slovenskí historici prezentujú Košice ako odveké slovenské mesto. Maďarskí historici prezentujú Košice ako odveké maďarské mesto. Oba tábory sa bijú a marginalizujú, že mesto bolo niekoľko storočí dokonca nemeckojazyčné. Ondrej Ficeri prichádza s novou interpretáciou. Mesto bolo vždy také, akým ho chceli mať jeho držitelia. V prednáške vysvetlí svoju teóriu, ako sa menila národnosť Košičanov po pripojení mesta k Československu.