Miroslav Majerník Boeken

Jako školák žijící poblíž ošuntělého vesnického hostince, který sloužil jako kulturní centrum, jsem byl svědkem tehdejšího společenského života, včetně vesnických pitek, schůzí a sobotních tanců. Nejraději jsem měl nedělní odpoledne, kdy jsem s dědečkem navštěvoval hospodu, kde jeho vrstevníci vyprávěli příběhy ze svých mládí. Tyto příběhy, často začínající dívkami a láskou, mě jako školáka příliš nezajímaly. Zaujaly mě až vzpomínky na první světovou válku, které vyprávěli staří muži, účastníci těchto krvavých událostí. Jako dítě jsem je bral jako zábavu, plnou nesmyslných zvratů a krve, a nevěřil jsem, že by se takové krutosti mohly skutečně stát. Postupem času, když jsem dospěl a studoval historické fakta, jsem si uvědomil, že to, co jsem považoval za fantazie, byla tragická realita boje o moc a ovládnutí světa, často za cenu nevinných obětí. Rozhodl jsem se tedy vzdát hold těmto bezejmenným mužům, kteří umírali a prolévali krev, a svým románem jim postavit malý pomník, aby moderní svět nezapomněl a byl ve střehu před opakováním chyb historie.

Tento strhujúci, historický a dobrodružný je vzrušujúci protivojnový román, ktorý je štvrtou autorovou knihou, sa začal rodiť už v jeho detstve, keď autor často počúval rozprávanie starého otca a jeho rovesníkov o zážitkoch z prvej svetovej vojny. Ich príbehy keď mladý muži plní nadšenia zanechávajúc doma svoje lásky, manželky a blízkych mohli preukázať česť svojej vlasti a cisárovi ho fascinovali. Vtedy tieto spomienky na časy keď títo starci boli mladí budúci spisovateľ ako malý chlapec vnímal ako zábavu, rozprávku ktorá akoby vychádzala z akýchsi dávno zabudnutých čias a v nijakom prípade nemôže byť pravdivá, lebo toľko toľkých zvratov a krutosti sa nemohlo v živote prihodiť nikomu. Neskôr, ako dospelí sa zahrúžil do štúdia historických faktov pochopil, že všetko, čo v detských rokoch zažíval ako fantazírovanie starých mužov, bolo tragickou skutočnosťou v boji o moc, ovládnutie sveta aj za cenu nezmyselných nevinných obetí prostých ľudí. Neuveriteľne strastiplnú vojnovú cestu svojho starého otca, dragúna Franca, ponúka autor čitateľovi v drsnej, krvavej, neľútostnej, niekedy i láskavo-humornej autentickosti, napriek všetkému plnej odvahy i nádeje, čo azda pomáhalo i pomohlo tieto krutosti prežiť.

Emigrácia, slovo, ktoré každodenne zasahuje do života bežného človeka, sa stále hlbšie vryje do podvedomia. Ráno pri káve, cez deň v novinách a večer v televízii, je všadeprítomná. Zatiaľ čo mnohí na toto slovo prestanú reagovať, autor románu, skúmavý Slovák, sa rozhodne preskúmať jeho význam. Zistí, že emigrácia je v podstate vysťahovalectvo, ktoré má dlhú históriu. Ľudia sa sťahovali z rôznych dôvodov – nespokojnosť s chudobou, zlými vládcami alebo túžba po nových zážitkoch. Tento fenomén neobišiel ani malý národ v strede Európy. Po uvoľnení poddanstva v polovici 19. storočia sa Slováci začali sťahovať za lepším životom, a to pokračovalo aj počas prvej republiky a v ére socializmu. Paradoxne, migrácia trvá aj v súčasnej demokracii. Autor sa zameriava na obdobie budovania socializmu a skúma motivácie postáv vo svojom príbehu pri odchode za hranice. Zaujíma ho, či sa ich očakávania o lepšom živote v cudzine naplnili.

Autor opäť preukazuje svoj talent rozprávača, pričom detailne a dramaticky prepletá príbehy s humornými prvkami, inšpirovanými reálnym životom. Názov Ježiško na bicykli naznačuje, že nejde len o detektívne zápletky, ale aj o odhaľovanie komplexných ľudských vzťahov prostredníctvom spomienok na detstvo a mladosť, ako aj kritiku súčasnosti. Čitateľ sa stáva aktérom, pretože mnohé príbehy sa odrážajú v jeho vlastnom živote, aj keď v odlišných kontextoch a s inými postavami. Spoločne prežívame nostalgickú krásu čias, ktoré poznáme len z rozprávania starších generácií, a túžime ich zažiť aspoň raz. Zároveň sa zamýšľame nad dôsledkami nežno-revolučných udalostí, ktoré zmenili naše životy a priniesli tragikomické situácie. Príbehy nadobúdajú realistické rozmery, s šťastným koncom, ale zároveň nútia čitateľa zamyslieť sa nad otázkami „čo keby“ a „stačilo tak málo“. Tieto autentické situácie vyvolávajú smiech aj plač, pretože sú tak blízke našim vlastným skúsenostiam.

Tento dobrodružný historický román plný intríg a zvratov v boji o uhorský trón, z druhej polovice pätnásteho storočia, je z pera slovenského spisovateľa Miroslava Majerníka a bude pre čitateľa poučnou investíciou k spoznaniu málo známych historických udalostí v pohnutých stredovekých dejinách na súčasnom území Slovenska. Spisovateľ, ako znalec tisícročnej slovenskej histórie, ktorá sa formovala v područí spoločného Uhorského kráľovstva, v svojom románe detailne vykresľuje charaktery stredovekých mocných uhorských veľmožov, vysokého kléru, ale aj bežných nájomných vojakov, remeselníkov i robotných ľudí, ktorí sa zúčastnili na poľskom sprisahaní proti dosadenému uhorskému kráľovi Matiašovi Korvínovi. Autor s precíznosťou jemu vlastnou sleduje večné ľudské slabosti vtedajších mocných v boji o moc a dáva ich ako negatívny príklad nám, súčasníkom. No zdá sa, že ľudstvo sa vekmi nepoučilo a zrejme ani nepoučí. Ľudská bytosť, ktorú Boh stvoril na svoj obraz sa, česť výnimkám, nemení. Človek ako taký bol a bude v každej epoche svojho bytia bažiaci po moci a bohatstve neštítiac sa intríg, podrazov, ale ani zrady a vraždy, len aby sa dostal k cieľu, kde bude ešte mocnejší, ešte bohatší. Zamyslime sa nad tým, lebo história sa v rôznych obmenách stále dookola opakuje.

Autor v cykle piatich beletrizovaných dobrodružných príbehov, na základe menej známych skutočných historických udalostí, podáva plastický obraz o živote svojich hrdinov, mocných a bohatých, chudobných i bezvýznamných, ktorí ovplyvnili beh dejín na terajšom východnom Slovensku v období od 15. do začiatku 20. storočia. Je to pohodové čítanie pre všetky vekové kategórie, ktoré majú rady vzrušenie popretkávané láskou, intrigami, zradou, späté s napätím a poznaním vlastnej histórie. Deje príbehov majú historický základ a odvíjajú sa od skutočných udalostí, ktoré sa odohrávali v malom mestečku, jeho mocnom kamennom hrade a v podhradí, na terajšom severovýchode Slovenska, v jeho bývalých historických župách, odkiaľ prenikali do významných kráľovských miest a opevnených hradov mocných feudálnych rodov vtedajšieho uhorského kráľovstva. Autorovi sa podarilo vystihnúť dobové reálie, v ktorých dominuje spojenectvo ľudí veriacich v dobro, čestnosť a zmysel pre povinnosť, ale nevyhýba sa ani takým zákernostiam, ako je podlosť, zrada a vražda, ktoré v boji o moc a bohatstvo platia, žiaľ, aj v súčasnej rozdelenej spoločnosti.

Emigrace, slovo, které dnes zasahuje každého z nás. Od rána, kdy si kávu vychutnáváme s rádiem, až po večerní zprávy v televizi, je všude kolem. Běžný občan se na to slovo stává imunním, zatímco zvídavý Slovák, autor tohoto románu, se rozhodne prozkoumat jeho význam. Zjistí, že emigrace je vlastně vystěhovalectví, které provází lidstvo odedávna. Lidé se stěhovali z různých důvodů – kvůli chudobě, zlým vládám nebo touze po nových zážitcích. Tento fenomén nespokojenosti postihl i malý národ ve střední Evropě. Slovenský národ začal masivně emigrovat od poloviny 19. století, jakmile se uvolnila pouta poddanství. V období první republiky jsme hledali lepší život, během budování socialismu jsme se stěhovali za nadějí na prosperitu, a paradoxně, i v demokratické éře pokračujeme ve stejném trendu. Autor se zaměřuje na emigraci za lepším životem v časech socialismu a zkoumá motivace lidí, kteří se rozhodli opustit svou vlast. Naplnily se jejich představy o lepším životě v cizině? Tato otázka se stává ústředním tématem jeho příběhu.