Jozef Vozár Boeken

Z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764 Druhé vydanie prepisu výnimočných osobných zápiskov a technických náčtkov princa Leopolda, nástupníka trónu, syna cisára Františka Štefana Lotrinského a jeho manželky, uhorskej kráľovnej Márie Terézie. Zápisník vznikol počas jeho inšpekčnej cesty po stredoslovenských banských mestách, ktorú absolvoval spolu so svojom bratom Jozefom – rímskym kráľom, so saským princom Albertom a s ostatnými členmi sprievodu v dňoch 19. až 31.7.1764. Je to jeden z najvýznamnejších dobových dokumentov o slovenskom baníctve a stredoslovenských banských mestách, jediný známy, ktorý je písaný rukou člena panovníckeho rodu s názvom "Denník princa Leopolda z cesty do stredoslovenských banských miest roku 1764". Prvé vydanie tejto výnimočnej publikácie edične pripravil už v roku 1990 PhDr. Jozef Vozár, DrSc. (1926 – 2010).

Ekonomický vývin je prezentovaný v troch chronologických častiach: v období včasného novoveku (1526 – 1711, v období nástupu manufaktúrneho podnikania (1711 – 1790) a v období prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu (1790 – 1848).

Monografia Sloboda prejavu v rozhodnutiach súdov je kolektívnym dielom popredných odborníkov z domova, ako aj zo zahraničia. Autori sa zaoberajú filozofickými, historickými, ale najmä právnymi aspektmi slobody prejavu. V podobe analýzy najrelevantnejších rozhodnutí poukazujú na vývoj rozhodovacej praxe súdov nielen v postsocialistických krajinách, ako sú Maďarsko, Slovensko, Česko, ale najmä v zabehnutých demokraciách ako USA, Nemecko a Francúzsko. Osobitne je venovaná pozornosť judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v prostredí internetu, ako aj slobode prejavu v kontexte Charty základných práv Európskej únie. V závere monografie jeden z jej autorov opisuje osobnú skúsenosť s „uplatňovaním“ slobody prejavu v Číne.

Znenie podľa skvostne vyhotoveného rukopisu z roku 1572. Na vydanie pripravil a preložil Jozef Vozár.

Július Karmán (4. apríl 1876, Čadca - 12. november 1941, Brno) - zabudnutý právnik. Takto by sa dalo dvomi slovami charakterizovať právnika, ktorý po sebe zanechal najrozsiahlejšie vedecké dielo zo všetkých slovenských právnikov jeho generácie. Napísal samostatne alebo v spoluautorstve dvanásť monografií a päť ďalších editoval. Svoje diela najmä z obchodného práva písal po slovensky, česky a nemecky. Bol presvedčený československý vlastenec, ktorý dôsledne presadzoval používanie slovenčiny v odbornom jazyku.Po vzniku Československa pôsobil ako sudca. Od polovice roka 1922 odišiel na Ministerstvo unifikácie ČSR, kde zotrval až do odchodu do dôchodku ako ministerský radca a prednosta civilného oddelenia. Z rozsiahleho diela J. Karmána sa v tejto knihe nachádza reprint jeho komentára k zákonu proti nekalej súťaži.

Zákonom č. 375/1919 Sb. z. a n. bola zriadená Československá štátna univerzita v Bratislave, ktorú tvorili štyri fakulty, medzi nimi aj právnická. V pondelok 24. októbra 1921 o 9. hodine sa začalo vyučovanie na tejto fakulte otváracím prejavom rektora Augustína Rátha. Do histórie fakulty sa raz a navždy zapísali ako jej zakladatelia šiesti profesori: Karel Laštovka (správne právo), Augustín Ráth (občianske právo), Otakar Sommer (rímske právo), Emil Svoboda (občianske právo), Bohuš Tomsa (právna filozofia) a Jan Vážný (rímske právo). Zakladatelia Právnickej fakulty Univerzity Komenského položili pevný kameň vzdelávania a rozvoja právnej vedy na Slovensku. Pri príležitosti nedávneho stého výročia založenia tejto fakulty monografia vyzdvihuje zásadné pedagogické, vedecké a organizačné zásluhy tohto profesorského zboru, ako aj dielo a hodnotový odkaz jednotlivých zakladateľov.