Daniel Haas Kianička Boeken

Kniha Kremnica v ranom novoveku od kremnického historika Daniela Haasa Kianičku je venovaná, ako napovedá aj jej podtitul Štúdie k dejinám kultúry a každodenného života v 16. – 18. storočí, zaujímavej a pútavej téme dejín všedného dňa. Kniha je rozdelená do štyroch základných častí. V úvode autor píše o tom, čo to vlastne sú dejiny každodenného života a aj o tom, ako sa chronologicky vymedzuje obdobie raného novoveku. Prvá časť knihy je venovaná politickým, hospodárskym a vojenským dejinám Kremnice v 16. – 18. storočí. Druhá časť je zameraná na témy z dejín každodenného života, tretia časť zvlášť na tematiku kriminality v dejinách a štvrtá časť na biografický výskum. V úvode každej tematickej časti je kapitola venovaná teórii a dejinám výskumu v danej bádateľskej oblasti. Nasledujú kapitoly s témami z konkrétnej historiografickej praxe – hry, testamenty, odievanie, hygiena, katastrofy, formy komunikácie, zberateľstvo, strelecký spolok, zbojníctvo, falšovanie mincí, spory o česť a biografické medailóny banského správcu Juraja Freiseisena (16. storočie) a richtára Antona Körmendiho (18. storočie). Texty dopĺňa zaujímavá obrazová príloha, ktorú tvoria dobové písomné a obrazové dokumenty. Grafické spracovanie je, ako v prípade všetkých kníh Vydavateľstva Rak, na kvalitnej vizuálnej úrovni.

Monografia je prvou ucelenou prácou k počiatkom slovenského (uhorského) medailérstva, ktoré sa viaže k mincovni v Kremnici. Predstavuje kremnické renesančné medailérstvo 16. storočia v európskom kontexte. Autor sa v knihe venuje nielen organizácii medailérskej produkcie, technológii výroby medailí a ich výtvarnej charakteristike, ale aj pracovnému a súkromnému životu jednotlivých medailérov. Súčasťou monografie je katalóg medailí (panovnícke, biblické a osobné) a príloha s prepismi a prekladmi troch dôležitých dobových dokumentov k problematike kremnických renesančných medailí. medailérstvo #renesancia #Kremnica #biografia

Čitateľ na stránkach knihy nájde nielen state venované politickému a hospodárskemu vývoju či vojenským dejinám mesta, ale aj jeho topografii, demografii, etnickej štruktúre, cirkevnému životu, kultúre a každodennému životu obyvateľov vrátane trávenia voľného času a kriminality. Text dopĺňajú zaujímavé obrazové dokumenty.

Dejiny začal v roku 1742 písať Benedikt Mayerl, predstavený konventu františkánov v Kremnici, a v jeho práci pokračovali ďalší františkáni. Na rozdiel od väčšiny dobových františkánskych kroník je to plnohodnotné historiografické dielo a práve to ho robí výnimočným. Popisujú sa v ňom dejiny mesta Kremnica i kremnických františkánov s dôrazom na ich príchod do mesta a popis budov a vybavenia konventu. Inšpiráciou pre Dejiny boli predovšetkým Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku od polyhistora Mateja Bela. Dielo obsahuje okrem toho prepis vzácnych privilégií kremnických minciarov z rokov 1401 – 1650, súpis františkánskych hodnostárov a fundácií, ako aj analistické zápisy z rokov 1758 – 1776 (okrem cirkevných údajov sa v nich nachádzajú aj informácie o požiaroch, počasí či dobovom vzdelávaní). Zostavovateľmi edície a prekladu sú historik Daniel Haas Kianička z kremnického múzea a filológ Jozef Kordoš z Trnavskej univerzity v Trnave. Pôvodný latinský a nemecký text kroniky spracovali na základe najmodernejších edičných pravidiel a preložili do slovenčiny s prihliadnutím na štylistiku originálneho barokového textu. V úvode knihy kroniku podrobne analyzovali (členenie, obsahová náplň, inšpirácie, autori, fyzické parametre, význam v kontexte ranonovovekej historiografie) a na konci pripojili rozsiahly historiografický a jazykovedný aparát, doplňujúci, vysvetľujúci, resp. korigujúci text kroniky.

Kniha Lesy v dejinách Kremnice je jednou z prvých kníh venovaných histórii mestských lesov na Slovensku, zároveň patrí k tým, ktoré nemajú iba populárno- prezentačnú úroveň, ale vedecký a zároveň odborno-populárny charakter. Autor, historik kremnického múzea, v knihe spracoval dejiny lesov v Kremnici chronologicky od počiatkov (13./14. storočie) až do súčasnosti, a to na základe archívnych prameňov a odbornej literatúry. Jednotlivé odborné kapitoly knihy (s tzv. margináliami /tematickými názvami na bokoch strán/ pre lepšiu orientáciu čitateľa) sú popretkávané menšími kapitolami, ktoré sú venované zaujímavostiam z dejín lesov – lov v stredoveku, kremnické povesti a lesy, fenomén zbojníctva, lesy v živote a diele spisovateľov Jána Kollára a Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského z Kremnice. Poznámkový aparát je umiestnený na konci knihy. Monografia má bohatý obrazový sprievodný materiál a je plnofarebná. Graficky je spracovaná veľmi kvalitne, nápadito a kultivovane. Tlač je takisto na vysokej úrovni (Devin printing hous, s. r. o.).

Kniha vyšla v roku 2008 pri príležitosti 680. výročia založenia mesta Kremnice a je určená odbornej obci i laickej verejnosti. Metodologicky vychádza z postulátov historickej antropológie, Kniha je rozdelená do šiestich kapitol, každá z nich do troch podkapitol. Hlavným motívom je detailný opis návštevy cisára Františka Lotrinského v Kremnici v roku 1751. Množstvo historických prameňov k tejto udalosti umožňuje nazrieť za oponu strohých faktov a čísel a spoznať “každodenný život “ obyvateľov Kremnice v 18. storočí. Téme každodennosti sú v rozšírenej miere venované vždy druhé podkapitoly jednotlivých kapitol. Hovoria o hmotnej kultúre (bývanie, odievanie), zločine a treste, ako aj o voľnom čase a jeho využívaní. Dopĺňajú ich dobové opisy mesta a state o mestskej samospráve, mincovni, baníctve a remeslách. Jednotlivé kapitoly uzatvárajú podkapitoly, ktoré by bolo možné označiť ako „príbehy”. Hovorí sa v nich o niektorých pozoruhodných aspektoch z dejín mesta (alchýmia, strieborní jazdci, permoníci) alebo o zaujímavých ľudských osudoch (tajomný gvardián, vrahyňa vlastného dieťaťa, moreplavec).

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, konanej v Kremnici v dňoch 26. a 27. júna 2007.