Zuzana Šidlíková Boeken

v medzivojnovom období 1918 - 1939 Publikácia prezentuje odevnú kultúru na Slovensku v rokoch 1918 – 1939. Na pozadí histórie jednotlivých podnikov (Tausky a synovia, Christa Nase, Buxbaum – Blau & Weinberger, Dedeo a Löwy, Karol Zsákovits, Július Rosenzweig, S. Braun, Schön, M. Neumann/ Moravia, Nehera, Rolný, Sbor, Prvodev, Slovenka, Weiss & Fürst, Halmoš, Detva, Lipa) je predstavená odevná produkcia ako i prostriedky firemnej medializácie - módna kresba, módny plagát, reklamný inzerát a pod. Dôležitým zdrojom informácií o lokálnej móde je i dobová fotografia a reflexia prostredníctvom módnych referátov v periodikách. Práca sa tiež venuje téme módnej kresby – pedagogickým metódam bratislavskej Školy umeleckých remesiel a práci niekoľkých odevných, resp. grafických dizajnérok či kresliarok (Otýlia Ležovičová, Magda Radványi, Kata Löwinger, Emília Poláčková, Alžbeta Güntherová-Mayerová).

Publikácia poskytuje prvý ucelený prehľad vývoja odievania od praveku po súčasnosť na území Slovenska. Ponúka stručnú charakteristiku jednotlivých historických udalostí a spoločenských pomerov, ktoré vplývali na vývoj odievania u nás vrátane vplyvov národov a národností, ktoré žili nielen na našom území, ale aj v jeho bližšom či vzdialenejšom okolí. Predstavuje odevy prvých obyvateľov, začiatky textilného odievania, módu bojovníkov, kniežat i dám, odevy šľachty i služobníctva, módu cisárskeho dvora, vplyvy germánske, španielske, talianske či francúzske, nádheru belle epoque u nás až po odievanie súčasníkov. Nechýbajú zmienky o rozmachu textilného a odevného priemyslu, o módnych salónoch, ľudovom umeleckom priemysle v bývalom Československu aj v súčasnom Slovensku. Módnu žurnalistiku, kresby, návrhárstvo až po módne salóny a autorskú módu približujú okrem textu bohaté obrazové ukážky či medailóny dávnych i súčasných módnych tvorcov, návrhárov, salónov aj štúdií. Jednotlivé vývojové etapy módy ilustruje takmer 800 dobových fotografií, kresieb, strihov, módnych návrhov. Predstavu o reklame a módnych časopisoch priblížia reprodukcie obálok dobových časopisov, reklám a slovník odborných výrazov zasa umožní bližšie sa zoznámiť s terminológiou tvorcov odievania.

Ako sa šilo za socializmu Ako sa obliekali ženy a muži v povojnovom období na Slovensku? Môžeme vôbec o vtedajšej odevnej kultúre hovoriť ako o móde? S čím sa potýkali návrhári za socializmu? Na všetky tieto otázky Vám odpovie kniha Stratená m(ÓDA) z Vydavateľstva SLOVART a výstava Nech šije! Móda na Slovensku 1945 – 1989. Nová dvojjazyčná publikácia Zuzany Šidlíkovej – Stratená m(ÓDA)/Lost m(ODE) – predstavuje viac než 40 rokov odevnej kultúry v povojnovom Československu, v tom čase výrazne pod tlakom socialistickej ideológie. Zameriava sa na osobnosti, ktoré sa stratili v anonymnom prostredí slovenských odevných podnikov, a zachytáva mnohé príbehy a materiály z domácich zdrojov – návrhárok, editoriek, manekýnok, krajčírok či fotografiek a fotografov. Publikácia vznikla aj vďaka výskumnému projektu, ktorý autorka Zuzana Šidlíkova realizovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Publikácia predstavuje dôležité témy textilnej produkcie od začiatku 20. storočia až po nové technológie 21. storočia s dôrazom najmä na autorskú textilnú tvorbu, ale i textilný priemyselný dizajn. Ponúka základný prehľad o dôležitých osobnostiach odboru v Československu i vo svete aj informácie o inštitúciách a podnikoch, ktoré sa podieľali na navrhovaní, výrobe či predaji textilných produktov. Venuje sa tiež zásadným pedagogickým inštitúciám rozhodujúcim pre vývoj textilnej tvorby. Súčasťou je historický vývoj najdôležitejších textilných závodov a charakteristika priemyselnej výroby na Slovensku od jej začiatkov v 19. storočí až po súčasnosť. Publikácia približuje širšie spoločensko-kultúrne kontexty, zásadné pre celkový vývoj slovenského úžitkového umenia, a stáva sa tak vítaným zdrojom pre všetkých so záujmom o textilnú tvorbu a dizajn u nás.

Souhrnná publikace vůbec poprvé představuje Svaz československého díla v průběhu třiceti let jeho existence, kdy výrazně modernizoval nejen oblast bydlení a architektury, ale také užitkových předmětů, hraček, grafického a výstavního designu. Jeho členy byli pokrokoví představitelé architektury a designu meziválečného Československajako Pavel Janák, Ladislav Sutnar, Hana Kučerová-Záveská a další. Mezi nejvýznamnější aktivity patří výstavba prvních československých funkcionalistických osad v Brně (Nový dům, 1928) a v Praze (Baba, 1932), zejména pak Dům uměleckého průmyslu v centru Prahy. Publikace seznamuje s projekty prostřednictvím renomovaných českých a slovenských autorů a názorně ilustruje vynikajícími dobovými fotografiemi od Josefa Sudka, Jaromíra Funkeho, Františka Illka, Alexandra Paula a dalších.