Zatiaľ teda, milá mládež, moje nedokonalé, pre teba však užitočné dielko nielen čítaj a rozvažuj, ale usiluj sa ho aj svedomito nasledovať. Lebo prax a vytrvalé cvičenie podnecujú zvyk, zvyk zase priaznivo dovršuje charakter. Ak naozaj nepoľavíš v cnosti a v dobrom konaní, neodbočíš iste ani od dobrých mravov, a naopak, ved jedno posilňuje druhé.
Autor v tejto knihe reflektuje etiku medziľudských vzťahov prostredníctvom 21 biblických pastierskych príbehov, ktoré chronologicky sledujú dejiny spásy od starozákonných pastierov po zrodenie Dobrého pastiera Krista. Tento koncept prepája biblické a súveké udalosti, pričom sa v nepriamej polemike s európskou pastorálnou literatúrou zameriava na realistické opisy každodenného života pastierov, ako sú bitky o pasienky a ťažká práca. Autor však občas uplatňuje idealizáciu, najmä pri postavách biblických pastierok. V 59 dvanásťveršových strofách každého príbehu ponúka súhrn praktických rád pre súkromný aj verejný život, pričom sa riadi zásadou „poúčať a zabávať“. Gavlovič čerpá z biblickej, antickej, stredovekej, humanistickej, barokovej a ľudovej slovesnosti, pričom jeho prístup k morálnym zásadám nie je jednostranný. S porozumením pre ľudskú krehkosť skúma rovnaké javy z viacerých perspektív, presvedčený, že každý človek má v sebe niečo dobré. Úroveň mravnej integrity komunity odvodzuje od celistvosti jej členov a svedomie vyzdvihuje ako najvyššiu normu zodpovednosti pred Bohom i blížnym.
Jeden z najpozoruhodnejších výtvorov záverečnej fázy slovenského literárneho baroka...Hoci nás od autora delia storočia, zub času jeho tvorbe neublížil, lebo skutočne dobré mravy móde nepodliehajú a dobré rady sú vzácne a aktuálne aj dnes.
Skrátená podoba pôvodnej skladby Walaska sskola mrawuw stodola. Autor reflektuje a komentuje etiku medziľudských vzťahov, epické pozadie jeho moralizačných ponaučení tvorí 21 biblických pastierskych príbehov (v autorovom názvosloví „nót“).
Editor: Gizela Gáfriková. Známy výrok Terentiana Maura Habent sua fata libelli (Aj knihy majú svoje osudy) je akoby na mieru vyšitý v osude Gavlovičovej Školy kresťanskej, ktorej sa nedostávalo príležitosti v plnom znení ukázať svoje kvality slovenskému literárnemu prostrediu. Boli sme odkázaní na stručné výťahy a výbery v antológiách alebo na sprostredkované názory literárnych bádateľov. Doterajšiu nepriaznivú situáciu vystihla samotná editorka : „Nemožnosť konfrontovať existujúce literárnohistorické analýzy s pôvodným znením diela a poznať ho v zachovanom rozsahu, mala a má primerane nepriaznivé dôsledky nielen pre výskum Gavlovičovej literárnej tvorby, ale i pre korektné poznanie literárnohistorického obrazu slovenskej slovesnej tvorby druhej polovice 18. storočia.“ Vydaním Gavlovičovho diela Škola kresťanská sa spláca viacnásobný dlh poprednému básnikovi nášho i európskeho baroka. Gizela Gáfriková, literárna historička, expertka a skúsená vydavateľka Gavlovičových básní naplno zužitkovala doterajšie výdobytky svojej dlhoročnej práce. Obohatení budú v prvom rade odborníci a špecializovaní bádatelia v slovenskej literatúre, ale rozhodne prítomnosť tohto diela rozšíri kultúrny obzor a prehĺbi poznanie slovenskej literárnej tradície aj u širokej čitateľskej verejnosti, ktorá má vyššie recipientske nároky.