Ladislav Hanus Boeken

Stretnutie Ladislava Hanusa s Romanom Guardinim znamenalo fascináciu. Fascinoval ho ako človek svojou charizmatickou osobnosťou i svojim novátorským mysliteľským dielom. Našiel u neho fundamentálnu orientáciu, stal sa guardiniovským vyznávačom a stúpencom, inšpiroval sa ním myšlienkove aj literárne. V jeho štúdiách i v prvých knižkách (Rozprava o kultúrnosti,1943, Rozhľadenie, 1943, Všeobecné kresťanstvo, 1944) nachádzame guardiniovského ducha: ale aj iskru, prienik, osobitosť, švih, štýl. Vo vstupnom slove k tomuto dielu, ktoré Hanus skromne nazval informatívnou štúdiou takto charakterizuje jeho význam: „ Mysliteľský zjav Romana Guardiniho má epochálny význam. Storočie toto, ako sa nazvalo einsteinovským, ako sa nazvalo teilhardovským, možno nazvať aj guardiniovským.“

Pluralizmus je veľmi aktuálna téma, ktorú autor objasňuje filozoficky, historicky a-sociologicky. Podáva kritiku liberalizmu i totalitarizmu, zabsolútnenia strany aj štátu. Dielo profesora Ladislava Hanusa Princíp pluralizmu má veľmi aktuálny obsah. Všetci sme prešli obdobím netolerantnej totality s veľmi obmedzenou slobodou, ktorá neumožňovala nijaký otvorený dialóg medzi občanmi a nositeľmi moci. Bol to totiž monistický systém, kde panovala jedna trieda, jedna ideológia, jedna strana. Jeho pozitívnym náprotivkom je pluralizmus, otvorený spoločenský systém. Profesor Hanus ho objasňuje filozoficky, historicky, sociologicky. Podáva kritiku liberalizmu i totalitarizmu, zabsolútnenie strany aj štátu. Upozorňuje, že pluralistická demokracia neznamená, že všetko je dovolené. Oproti tzv. negatívnej slobode, ktorá vedie do deštrukcie hodnôt, zdôrazňuje tzv. pozitívnu slobodu, uznávajúcu nevyhnutné viazanie na vysoké etické normy spoločenského i kultúrneho života. Tieto normy môže zabezpečiť len taký pluralisticko-demokratický štát, ktorý sa dôsledne opiera o morálne princípy kresťanského humanizmu.

Spomienky významného katolického dejatela a filozofa na rektora spišského seminára F.Skyčáka (1899-1945). Prof.F.Skyčák stál svojím myslením i činnostou na čele slovenskej "knažskej moderny" v medzivojnovom období. Autor zachytáva i široký diapazón kultúrnych a náboženských vztahov na Slovensku v predvojnových rokoch.

Kniha je Hanusovým vrcholným filozofickým dielom, je syntézou jeho myslenia. Objasňuje ľudskú podstatu kultúry a rozoberá štruktúru kultúry ako oblasť tzv. objektivizovaného ducha.

Kultúra vzniká zásahom človeka do prírody, prvým kultúrnym činom človeka je však poznávanie, „výkonným činiteľom“ kultúry stáva sa rozum v symbióze s vôľou, „výkonnými prostriedkami“ kultúry sú práca a hra.

"Hanus vo svojom diele morálku analyzuje, ide až na koreň, hľadá dôvody a argumenty, hľadá v srdci človeka koreň jeho správania. Opiera sa o autorov a mysliteľov v oblasti kresťanskej morálky, ktorí boli jeho súčasníci. Osobitne treba vyzdvihnúť jeho snahu o pozitívnu morálku: morálka má na prvom mieste poukazovať na čnosti, vychovávať čnostného človeka, lebo kultúrnosť človeka sa prekrýva s jeho morálnou výškou. Až potom musí morálka poukázať aj na negatíva, na hriech v každej jeho podobe." Z predslovu otca biskupa Františka Tondra. Editoval a úvodnú štúdiu napísal Prof. PhDr. Július Pašteka, DrSc. VII. zväzok série Monographiæ Prvé vydanie

Hanus chápal kultúru ako praktické a teoretické zmocňovanie sa skutočnosti, ktoré sa vyznačuje neobmedzenými možnosťami. Jeho ideálom bol kultúrny človek, ktorý by dokázal v sebe skĺbiť pozitívne črty dobrého vlastenca a príkladného Európana. Tieto myšlienky, načrtnuté v zbierke esejí Rozprava o kultúrnosti, rozvíja vo svojom vrcholnom diele Filozofia kultúry.