Egeria Boeken

Ende des 4. Jahrhunderts reiste eine vornehme Dame namens Egeria aus dem Westen des Römischen Reiches als Pilgerin durch den Nahen Osten. In Briefen berichtete sie darüber ihren »verehrten Damen Schwestern« in der Heimat, damit diese die Reise nacherleben konnten. Der Text wird so zu einem Reiseführer durch das Heilige Land des frühen Christentums. Weil Egeria, wie sie selbst sagt, »ziemlich neugierig« ist, erfährt auch der heutige Leser viel über die besuchten heiligen Stätten und die Menschen, denen sie dort begegnete. Eine Einleitung gibt wichtige Hintergrundinformationen zur Person der Egeria, zur Geschichte des Landes in der Spätantike und die Art der Pilgerreise. Durchgehend farbige Abbildungen von Karten, Bauten und Kunstwerken der Spätantike machen den Band für alle, die sich für die Geschichte des Reisens und die Ursprünge des Pilgerwesens interessieren, zu einer bibliophilen Kostbarkeit.

El relato de viajes más antiguo en nuestro país del que se tiene noticia fue escrito por una mujer. Lo habría redactado en el siglo IV una dama gallega llamada Egeria en forma de cartas dirigidas a sus amigas. Aún hoy, lo que se conserva de este fatigoso viaje de peregrinación a Tierra Santa no ha perdido ni la frescura ni el valor testimonial que supuso tan largo periplo en las postrimerías del Imperio Romano, vivido y relatado desde la perspectiva de una mujer singular, curiosa y decidida. A través de la Vía Domitia, la autora recorre Constantinopla y los escenarios bíblicos de Jerusalén, Egipto, el Sinaí y Mesopotamia, tomando nota e interesándose por todo lo que ve. Carlos Pascual se ocupa de la traducción de esas cartas, así como de la introducción, notas y bibliografía de esta Peregrinatio o Itinerarium, un texto redactado en el siglo IV, copiado en el siglo XI por un monje de la abadía de Montecasino y recuperado felizmente a finales del siglo XIX.

Itinerarium Egeriae, v starších prácach známe pod názvom Peregrinatio Aetheriae, je správa o púti do Svätej zeme v listovnej forme, pochádzajúca pravdepodobne z roku 384. Ide o unikátne dielo z hľadiska textu, jazyka i obsahu a je tiež jedným z nepočetných starovekých spisov pochádzajúcich z ruky ženy. Predkladaná publikácia poskytuje toto dôležité dielo v bilingválnej podobe. Egeriine zápisky sa nám zachovali v jedinom manuskripte z 11. storočia (Codex Aretinus), ktorý bol objavený koncom 19. storočia. Tento latinský text je jazykový dokument mimoriadnej závažnosti, pretože zachytáva variant latinčiny obdobia neskorého cisárstva, v ktorom sa okrem klasickej normy uplatňovali aj prvky súdobého hovorového jazyka. Pokiaľ ide o obsah, Itinerarium Egeriae pozostáva z dvoch častí. V prvej autorka opisuje sväté miesta, ktoré navštívila: Sinaj a Egypt, vrch Nebó, okolie Jordánu, Edessu, sýrsku Mezopotámiu a záverečnú cestu do Konštantínopola. V druhej časti je zachytená jeruzalemská liturgia – podrobne je opísaná liturgia hodín a nachádzame tu najstaršie doklady tzv. štáciovej liturgie.