Miriam Viršinská Boeken

Tretí diel edície Slovenské dejiny približuje obdobie od roku 1780 do roku 1914. Autorská dvojica ponúka prehľadný obraz tzv. dlhého 19. storočia, na ktorého začiatku sa začal proces formovania moderného slovenského národa v podmienkach habsburskej monarchie, v staršej historiografii známe tzv. obdobie slovenského národného obrodenia. Publikácia prináša pohľad na politické, kultúrne, sociálne a hospodárske pomery v habsburskej monarchii, Uhorsku a na Slovensku v danom období. Ide o storočie plné zmien ohraničené na začiatku Veľkou francúzskou revolúciou a na konci vypuknutím prvej svetovej vojny, v ktorom spoločnosť oscilovala medzi stavovským a občianskym princípom, prešla modernizáciou v hospodárskej a ekonomickej oblasti a Slováci ako národ prvýkrát aktívne zasahujú do stredoeurópskeho diania a hlásia sa o svoje práva. Publikácia je určená širokej verejnosti, je vhodná aj ako vysokoškolská učebnica.

Memorandum národa slovenského z roku 1861 predstavuje v našich dejinách pre slovenský národ významný medzník. Jeho koncipovaním, schválením a predložením najvyšším politickým kruhom kulminuje národno-emancipačné úsilie protagonistov slovenského národného hnutia, ktorí v šesťdesiatych rokoch 19. storočia nadviazali na aktivity štúrovskej generácie z revolučného obdobia 1848 - 1849. Prakticky to bola tá istá generácia, s mladšími a staršími príslušníkmi. V udalostiach sa odzrkadľuje vedomie kontinuity s revolučným bojom Slovákov za národnú slobodu a s nosným slovenským národnorevolučným dokumentom - so Žiadosťami slovenského národa (1848). Bol to prvý dokument usilujúci sa riešiť slovenskú otázku na štátnej úrovni. V žiadostiach aktéri požadovali pre slovenský národ právo na sebaurčenie v mnohonárodnostnom Uhorsku na etnicky vymedzenom území, t. j. uznanie Slovákov za samobytný národ s určitou autonómiou na území, ktorý obýval.

Z obsahu: Ľvov – Kultúrne centrum Slovanov Habsburskej monarchie 1.Politický, sociálny a spoločenský obraz Ľvova ako hlavného mesta Haliče v prvej polovici 19. storočia 2.Kultúrne a vzdelanostné centrum na periférii habsburskej ríše 3.Ossolineum 4.Gróf Adam Junosza Rościszewský (1774 – 1844) – mecén slovanskej kultúry Poľské kontakty Jána Kollára 1.Prvé dotyky s poľskou kultúrou 2.Kollár a Maciewský 3.Ľvovskí priatelia Jána Kollára 4.Rościszewského Životopisy učených Slovanov a Ján Kollár 5.Kollár a Poliaci v 40. a 50. rokoch Dokumenty Listy Slovákov Adamovi Junoszovi Rościszewskému 1.Ján Kollár Adamovi Junoszovi Rościszewskému 2.Listy štúrovcov 3.Listy Pavla Jozefa Šafárika Listy Adama Junoszu Rościszewského 1.Listy Jánovi Kollárovi 2.List Benjamínovi Pravoslavovi Červenákovi (Slovanskému ústavu)

Z obsahu: 1. Ján Kollár: básnik, ideológ, vedec 2. Dotyky Jána Kollára s Viedňou pred rokom 1849 3, Dôvody na odchod Jána Kollára z Pešti 4. V službách rakúskej vlády 5. Evanjelická a. v. cirkev a Ján Kollár v rokoch 1848 – 1852 6. Kollár – vedec a profesor slovanskej starovedy 7. Staroitalia slavjanska 8. Práca na Bohoch z Retry 9. Viedenskí Slovania a Ján Kollár

Monografia mladej historičky na základe analýzy obsiahleho pramenného materiálu vytvára celistvý obraz o historickom vývoji evanjelickej cirkvi v Uhorsku v druhej polovici 19. stor. a ďalej až po zánik Rakúsko-Uhorska; o zmenách v zákonnom postavení, vnútornej organizácii a správe ev. cirkvi v Uhorsku, o vplyve politickej situácie na postavenie a život evanjelických veriacich slovenskej a maďarskej národnosti a o zástoji výrazných osobností politického a spoločenského diania v tomto kontexte. Dielo je originálnym príspevkom do skúmania novších dejín Slovenska a stredoeurópskeho priestoru.