Kniha prináša nielen podnetné čítanie, ale vytvára aj pomyselný oblúk, ktorý autor naznačuje prostredníctvom troch literárnych pozorovateľov sveta – Roberta Musila, Franza Kafku a Milana Kunderu. Ide o myšlienkové premostenie, ktoré pomáha odkrývať dôvody dnešnej krízy i celkovej spoločenskej situácie.
Pavol Tomašovič svojou treťou knihou Presahy nadväzuje na úspešný románový debut Nič v krajne nikoho (2007) a na zbierku poviedok Bezčasie (2010). V Presahoch prostredníctvom úvah a zamyslení autor odkrýva často skryté, prehliadané roviny ľudského žitia i konania vo svete. Ponad predmetnú dimenziu odkazujú nielen slová autora knihy. Krásu viditeľného s odkazom na neviditeľné presahujú aj fotografie dotvárajúce toto literárne dielo. Ich autorom je umelecký fotograf Blažej Vittek.
Poviedky v knihe Bezčasie ponúkajú myšlienky dotýkajúce sa dimenzií, ktoré prekračujú bežne vnímaný čas. Autor napriek tomu odhaľuje reálne roviny života a prináša pútavé príbehy odkazujúce na dôležité otázky ľudského snaženia a smerovania. Čitateľa vťahuje na „územie, také vzdialené a pritom také blízke, nečakané i tušené“, čím mu otvára zákutia samého seba. Odkrýva príbeh každého z nás.
Odkrývaním politického pozadia manipulácie prekračuje novinár trpezlivosť mocných a sám sa dostáva na pokraj smrti. Sekvencie osudov ľudí, doby i myslenia sa spájajú do príbehu, ktorý každým slovom vťahuje čitateľa do neviditeľnej, no vnútorne veľmi blízkej siete. Utkané vlákna slov prechádzajú človekom, ktorý sa vetu za vetou stáva súčasťou tejto siete a čoraz naliehavejšie túži dopracovať sa k jej koncu.V krajine nikoho sa nestráca Nič, napriek zdanlivej márnosti a dotyku konečnosti. Nestrácajú sa ani slová knihy, pretože odkrývajú nielen pozadie konania a príbehy doby, ale i pomedzie smrti a tým aj čosi podstatné z každého človeka.