Marcela Mikulová Boeken

Základom výberu sú umelecké prózy Jozefa Gregora Tajovského (1874 – 1940), a to i také, ktoré neboli z ideologických dôvodov zaradené do posledného súborného vydania Tajovského diela v 50. rokoch 20. storočia. Dopĺňajú ich básne z autorových literárnych začiatkov, jeho články a spomienkové črty, ako aj úryvky z jeho listov. Celkový obraz Tajovského diela a osobnosti dokresľujú ukážky literárnokritickej a literárnohistorickej recepcie autorovho diela a citáty zo spomienok jeho súčasníkov. V doslove Skeptický optimista Tajovský ponúka editorka Marcela Mikulová zasvätený pohľad na Tajovského, ktorý je detailne rozpracovaný v jej vedeckej monografii Tajovského obrodenecká moderna.

Odborná kritická reflexia realizmu ako literárnoestetického smeru, koncipovaná s dvoma cieľmi: obnoviť vedeckú diskusiu o realizme a rekonštruovať jeho reálnu podobu v slovenskom a českom literárnohistorickom a literárnoteoretickom kontexte, a to na základe najnovších metodologických impulzov. Publikáciu charakterizuje rôznorodosť literárnohistorických, literárnoteoretických a historicko-recepčných prístupov a tematická mnohoaspektovosť, vyplývajúca z pestrosti a žánrovej rôznorodosti analyzovaného literárneho a kultúrneho materiálu. Súbor prináša príspevky z rovnomennej konferencie Ústavu slovenskej literatúry SAV, ktorá sa uskutočnila v roku 2010.

Kniha je prvým monografickým spracovaním prozaického diela Jozefa Gregora Tajovského. Autorka v ňom zásadným spôsobom prekvalifikovala doterajšie literárnohistorické hodnotenie tohto autora a na základe nového interpretačného čítania ho potvrdzuje ako jedného z iniciátorov modernej slovenskej prózy. Na základe precíznych interpretácií Marcela Mikulová presvedčivo dokazuje, že Tajovský – v minulosti často ideologicky zneužívaný, sociálne cítiaci autor – vo viacerých aspektoch prekročil hranice realistickej poetiky. Preto jeho tvorbu nezaraďuje do realizmu, ale situuje ju do predsymbolistického obdobia našich literárnych dejín, smerujúceho k moderne. Monografia o J. G. Tajovskom je významným príspevkom k jemnejšiemu rozlišovaniu poetologických tendencií na prelome 19. a 20. storočia.

Antológia Slovenský literárny realizmus II je venovaná najvýznamnejším autorom obdobia nástupu a vyvrcholenia realizmu v slovenskej literatúre. Prináša klasické a aj menej známe texty S.H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava, E.M. Šoltésovej, T. Vansovej, M. Kukučína a T.Milkina.

Nie je to dávno, čo autori realizmu tvorili akúsi nedotknuteľnú istotu v našej literárnej histórii. Po fiasku panrealizmu (najmä vďaka Čepanovým prácam) a po skoncovaní s ideologickým diktátom po roku 1989 môže dnes už nielen v odborných kruhoch padať jeden čítankový mýtus za druhým. Na druhej strane je tu niečím nehatená príležitosť po opätovnom a dôkladnom prečítaní našej "klasiky" oživiť niektoré jej zložky ako príťažlivú lektúru, ktorá zároveň provokuje k novým výkladom.

Aktivity ženských spisovateliek mali pre slovenskú kultúru na konci 19. storočia mimoriadny význam. Prinášali nový emocionálny i praktický rozmer do kultúrno-politického kánonu, dovtedy reprezentovanému mužmi. Vo svojich zberateľských, redaktorských a spisovateľských aktivitách sa sústreďovali na vrstvu čitateliek, ktoré zvykli čítať cudzojazyčné ženské romány – práve v nich videli budúce vychovávateľky nových generácií Slovákov v maďarizáciou ohrozovanej vlasti. Kým aktivity Šoltésovej a Vansovej sa sústreďovali na kultúrne projekty (prózy pre ženy, memoáre, časopisy, literárna kritika), o čosi mladšia Timrava sa i vďaka ich priateľskej podpore stala významnou autorkou s originálnym rukopisom, ktorej umelecký význam dosiahol európsku úroveň.