Peter Kralčák Boeken

Pracovné jednotky v kontexte druhej svetovej vojny predstavujú málo prebádanú, ale fascinujúcu súčasť slovenskej armády. Mnohí si pod pojmom pracovné jednotky a služba v armáde predstavujú známe pomocné technické prápory z 50. rokov, avšak pracovná služba existovala už v období Slovenskej republiky (1939 – 1945) a bola spravovaná Pracovným zborom národnej obrany. Tento zbor slúžil na riešenie otázky prezenčnej služby Židov, Rómov a „árijcov“ nespĺňajúcich podmienky pre riadnu vojenskú službu. Vytvorenie tejto zložky armády reflektovalo diskriminačnú legislatívu voči Rómom a Židom, čím sa obdobie Slovenskej republiky stalo jedným z najcitlivejších a najrozpornejších období našich dejín. Cieľom publikácie je objasniť príčiny vzniku pracovných jednotiek a zboru a ich existenciu počas celého trvania. Dôležité je priblížiť aj špecifické aspekty týkajúce sa riešenia židovskej a rómskej otázky v armáde. Ambíciou práce je komplexne objasniť problematiku pracovných jednotiek, vrátane ich vývoja, determinantov a súvislostí, na základe vojenskej historiografie a podrobného archívneho výskumu. V slovenskej historiografii sa tejto problematike nevenovala dostatočná pozornosť, a tak ostáva na okraji záujmu vojenských historikov.

Prehľadne štruktúrovaná kolektívna publikácia „Práca – česť, robota – povinnosť“. Vojensky organizované pracovné jednotky Židov na Slovensku v rokoch 1939–1943 nadväzuje na práce vojenských historikov o Pracovnom zbore národnej obrany vojnovej Slovenskej republiky a VI. robotnom prápore Pracovného zboru a prináša mnohé nové poznatky a analýzy v širšom kontexte tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. V prvej kapitole sa Eduard Nižňanský a Igor Baka zaoberajú problematikou židovských pracovných a koncentračných táborov a stredísk na Slovensku v rokoch 1938–1945. V nasledujúcej Oldřich Pejs a Igor Baka približujú postavenie Židov vo vzťahu k slovenskej brannej moci v rokoch 1939–1940 (vyradenie Židov z brannej moci, žiadosti o výnimku, formovanie pracovných jednotiek Židov). Milena Balcová sa zaoberá Pracovným zborom národnej obrany v rokoch 1941–1945 (vznikom zboru v kontexte rozsiahlej reorganizácie slovenskej armády, organizáciou zboru, početným stavom jednotlivých súčastí, výcvikom a podobne, s dôrazom na židovských a rómskych príslušníkov VI. robotného práporu). Matej Medvecký a Peter Kralčák v ďalšej kapitole mapujú postavenie Židov v VI. robotnom prápore – organizáciu a dislokáciu práporu, rozsah a jednotlivé formy pracovného nasadenia a životnú úroveň (podmienky ubytovania, stravovanie, zdravotná starostlivosť). V nasledujúcej časti sa Igor Baka zaoberá podielom armády na technickej príprave a realizácii prvej etapy deportácií Židov v roku 1942. Analyzuje skutočnosti, ktoré zachránili Židov zo VI. robotného práporu pred transportom do nacistických vyhladzovacích táborov a tiež rozoberá situáciu Židov a nálady v VI. robotnom prápore počas tohto tragického času. Posledná kapitola Tamary Janecovej je interdisciplinárnou analýzou výnimočného povojnového románu Šiesty prápor, na stráž! slovenského spisovateľa židovského pôvodu Emila F. Kniežu. Napriek umeleckému charakteru diela podčiarkuje jeho istú dokumentárnu hodnotu a zameriava sa na témy každodennosť, deportácie a vzťahy. Vedecky koncipovanú kolektívnu prácu priebežne dopĺňajú fotografie a v závere rozsiahly zoznam použitých zdrojov a menný register.

Ferdinand Čatloš, slovenský generál a politik, sa počas 1. svetovej vojny zúčastnil bojov na ruskej fronte v rakúsko-uhorskej armáde. Po zajatí v septembri 1915 sa stal propagátorom myšlienky Československa v zajateckých táboroch. V roku 1917 sa prihlásil do legií, kde rýchlo postúpil od veliteľa čaty k veliteľovi III. práporu 12. pluku M. R. Štefánika. Po návrate domov študoval na Výsokej škole vojenskej vo Francúzsku a zastával rôzne veliteľské a štábne funkcie. V marci 1939 bol menovaný generálom I. triedy Slovenskej republiky a ministrom národnej obrany. Aktívne sa zúčastňoval na akciách slovenskej armády počas nemecko-poľskej vojny a prispel k vyslaniu slovenských vojakov na východnú frontu po roku 1941. Mal silné politické ambície a v rokoch 1939-40 sa pridal k Vojtechovi Tukovi, neskôr však podporil Jozefa Tisa. Od ostatných predstaviteľov Slovenského štátu sa odlišoval protestantským vyznaním. V roku 1944 sa snažil nadviazať kontakt s odbojom, ktorý o ňom vedel, a hlásil, že je rozhodnutý postaviť sa proti okupácii.