Kiko Argüello Boeken

This is one of those books that, in its simplicity, is full of substance and depth, and it deserves to be read.--Cardinal Antonio Canizares Llovera, Prefect of the Congregation for Divine Worship Francisco (Kiko) Arguello was an award-winning painter, and an atheist. Struggling with the contrast between his desire for justice and the lack of justice in the world, he adopted existentialism and its explanation of life: everything is absurd. But if everything is absurd, why paint? For that matter, why even live? Such questions led Arguello to the brink of despair. He called out to God and personally experienced the reality of divine love as revealed in Jesus Christ. Dedicating his life to Christ, Arg'ello began living among the very poor. While in a slum on the outskirts of Madrid, Arguello met the lay missionary Carmen Hernandez, and together they began proclaiming the good news of salvation to the poorest of the poor. Their method of transmitting faith in Christ and building Christian community has become a model of evangelization. Now known as the Neocatchumenal Way, it has spread to cities throughout the world and received the approval of the Holy See.

V predslove Kardinál Antonio Cañizares píše: „Svet potrebuje evanjelium. Potrebuje Ježiša Krista. ...Táto, aj keď podvedomá, ale reálna potreba sa k nám dostáva ako krik tých, ktorý sa vzdialili od viery, tých ktorí neveria...“ Ako jedna z odpovedí na toto volanie je skúsenosť Kika s trpiacimi a chudobnými, ktorú opisuje v tomto malom diele. V diele, ktoré nehovorí o Kikovi, ale o Bohu. Kiko je len vedľajšia postava. Mnohí by povedali, že je to náhoda, že takú skúsenosť urobil len jeden človek. Keď je to skúsenosť mnohých a rozličných ľudí, už nemožno hovoriť o náhode a predispozícii, ale o morálnom zázraku v každodennej realite. Preto je veľmi dôležitý dodatok ku knihe - Skúsenosť z Novej evanjelizácie: "Missio ad gentes". A pre ktorých sú dôležité aj počty, je tento dodatok ako stvorený. Strom poznať po ovocí. Kniha obsahuje aj katechézu -Kerygmu „Traja anjeli“. V komentári kardinála Christopha Schönborna sa píše: „Táto katechéza predstavuje silný a pekný vzor pre »evanjelizáciu evanjelizátorov«“. Čo sa jej dá vyčítať? Snáď len to, že stráca silu počutého slova, ktoré som sám okúsil v Budapešti s Kikom, ktorého pozval Kardinál Péter Erdő.