Publikácia obsahuje skialpinistické a lyžiarske túry z oblasti Vysokých Tatier, Západných Tatier, Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Malej Fatry; lavínové mapky Veľkej Studenej doliny, záver Žiarskej doliny a severné svahy Chopku a Derešov
Marián Šajnoha Boeken
Autobiografia o Mariánovi Šajnohovi, známom slovenskom horolezcovi a účastníkovi mnohých medzinárodných horolezeckých expedícií prostredníctvom článkov opisuje jeho životnú cestu v zajatí hôr
Moderné výškové horolezectvo už aj v najvyšších pohoriach si kladie za cieľ neprelezené steny a ich časti, hrebene. Na rad prišli i direttissimy a výstupy alpskou taktikou, lezie sa na osemtisícovky bez umelého kyslíka a sólo. Medzi samostatnými horami-obrami dá sa už len ťažko nájsť najpôvodnejší z horolezeckých cieľov - nedotknutý vrchol. Tých niekoľko, čo ešte zostali pre potešenie výkvetu svetového horolezectva, vďačí za to najmä svojmu stupňu ťažkosti. Roku 1978 medzi šesť najvyšších neprelezených samostatných hôr patril aj Severný vrchol Nanga Parbatu, tridsiaty šiesty najvyšší vrchol Zeme. Počas dlhej etapy vymazávania bielych miest z mapy veľhôr vo výškach nad 7800 metrov boli úspešné iba výpravy desiatich najvyspelejších horolezeckých krajín. Rozmach československého horolezectva v posledných pätnástich rokoch sa musel zákonite odraziť aj na posledných objaviteľských možnostiach v najvyšších pohoriach. Je záslužným edičným činom, že máme možnosť oboznámiť sa s jednou s najvýznamnejších objaviteľských a športovo nemenej dôležitých výprav posledných desiatich rokov v najvyšších horách. Osobitne teší, že úspešná výprava na Severný vrchol Nanga Parbatu vysokého 7816 metrov vyštartovala z našej vlasti v našich rokoch. Ing. Ivan Dieška, predseda Výboru horolezeckého zväzu SÚV ČSZTV
