Inge Hrubaničová Boeken

Pod názvom Ako zjesť žabu sa ukrýva upravený výber z glos a úvah Inge Hrubaničovej o súčasnom jazyku a súčasnej reči, ktoré boli publikované v denníku Sme v rokoch 2010 – 2013.

Jazykovedec J. Pavlovič sa vo svojom úvode takmer výlučne venuje problematike nášho jazyka a komunikácie v ňom, teda jednej stránke Hrubaničovej textov, čo ostatne vyplýva i z jeho vzťahu k textom vo funkcii odborného lektora. Preto by bolo iste nosením dreva do hory, keby som vstupovala do jeho teritória, hoci sa ho chtiac-nechtiac dotknem. Hrubaničová sa síce tiež prvoplánovo venuje predovšetkým otázkam jazyka, ale vôbec nie výlučne. A práve na to by som chcela čitateľov upozorniť. Mňa autorkine minieseje zaujali práve pohľadom na jazyk v kontexte s celospoločenskými javmi. Hrubaničová uchopuje zvolené témy doslova "za pačesy", nekladie si pri písaní zátarasy predsudkov, je všímavá aj originálna, podnecuje na zamyslenie aj na polemiku, a hoci v textoch nájdeme veľa poučenia, nepoúča, nekarhá. Čitatelia iste ocenia i to, že jej až vedecká precíznosť pri vyjadrovaní a pomenúvaní javov nie je prekážkou čítavosti, pretože je vyvážená kultivovanosťou i jemným humorom aj neošúchaným využívaním bohatstva slovenčiny. Verím, že knižka zaujme čitateľov, medzi ktorými nebudú chýbať študenti ani učitelia všetkých stupňov škôl i tí, čo nedávno tasili meč jazykovedného zákona, slovom všetci, čo si rodný jazyk ctia, no nepovažujú ho za lepší (pravdaže ani za horší!) ako sú jazyky iných etník či národov, ani za politikum. Prvé vydanie

Divadlo Stoka bolo bratislavské experimentálne divadlo. Všetky inscenácie divadla vytvorili kolektívne členovia súboru. Jako autorka knihy je zde uvedena Inge Hrubaničová (v souladu s tím, jak byla tato kniha prezentovaná v e-prodejnách knih, ale v rozporu se samotnou knihou, kde jméno Ingrid Hrubaničová není nikde uvedeno), ale reálnými spoluautory jsou všichni herci divadla - metodou kolektivní tvorby Eo Ipso - premiéra 4.3.1994, režie Blaho Uhlár autoři: Peter Batthyányi, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Ladislav Kerata, Erika Lásková, Lucia Piussi, Zuzana Piussi, Blaho Uhlár, Vlado Zboroň Komora - premiéra 27.10.1995, režie J. A. Pitínský autoři: Lubomír Burgr, Ingrid Hrubaničová, Jozef Chmel, Ladislav Kerata, Erika Lásková, J. A. Pitínský, Lucia Piussi, Vlado Zboroň Kolaps - premiéra 23.3.1991, režie Blaho Uhlár autoři: Jozef Chmel, Miloš Karásek, Ladislav Kerata, Erika Lásková, Imrich Maťo, Blaho Uhlár Najznámejšie inscenácie: Kolaps (prvé predstavenie) - malo 75 repríz. Impasse (hrané do roku 1999) malo 106 repríz. Eo Ipso Monodrámy (hrané do roku 2000) Dno (hrané do roku 2000) Gala alebo kto rozjebal Betlhem (hrané do roku 2006) Z diaľky (hrané do roku 2006) Komisia (hrané do roku 2006) Strata (hrané do roku 2006)

S tým všetkým súvisí kniha, ktorá nie je len o láske, ale aj o jazyku. A Hrubaničovej jazyk nie je „fialkou podhradských“. Je „boľavý a plný pľuzgierov“, no neostáva pri napísanom, hovorí, vyplazuje sa svetu. Pokúša normu, za ktorej „porušenie sa v niektorých krajinách platí životom! oko za oko, jazyk za jazyk! dikcia za dikciu!“.

Pre niekoho to môže byť rezignácia, pre iného sila vystačiť si s minimálnymi nárokmi na seba aj na druhých. Poddať sa niečomu, „čo vnímame ako silnejšie“. Trpezlivo upriamovať myseľ na každodennosť, každodenné činnosti povyšovať na obrad. Premeniť na báseň varenie obeda i novinovú správu, sledovaný film i lúštenú krížovku. Separáciu odpadu nazerať predovšetkým v metaforickom zmysle ako potrebu triedenia vlastných hodnotiacich súdov, predsudkov, spomienok, reči, jazyka. Prijať vlastné oddeľovanie, do ktorého nás prirodzene vrhá lineárnosť vymedzeného času rovnako ako prudké, nečakané scvrknutie času v celosvetovej karanténe či pri individuálnej izolácii v chorobe. Básnické texty v zbierke Separácia (hygienické opatrenia reči) majú podobu svojského, jemne ironického lyrického denníka, osobných meditácií ako možného spôsobu obrany pred civilizačnou úzkosťou, naberaním odvahy byť iba pierko / sadnúť niekomu na nos / nechať sa chvíľu pohadzovať dychom.