Magda Vášáryová Boeken

Pôvodné vydanie tejto knižky bolo ocenené čestným uznaním v súťaži Najkrajšie knihy ´88. O titule: \"Odkedy bol môj otec na invalidnom dôchodku, každé ráno si sadal k písaciemu stolu s odhodlaním, že už konečne napíše tú knihu o Štiavnici. Štyrikrát si posunul stoličku, aby sa mulepšie sedelo, dva razy narovnal papier v stroji, nadýchol sa a veľkými písmenami napísal ŠTIAVNICA. Potom vstal a napil sa vody. Vzdychol si a začal sa prehŕňať vo veľkej kabele plnej zažltnutých papierov. Začítal sa do nich postojačky, odskočil k telefónu, ktorý nebol pre neho, strčil hlavu do kuchyne, či už rozvoniava obed, a dlho sa pozeral z okna. Nemohol písať len tak – sám. Sám s papierom. Potreboval ľudí, ktorým by to mohol porozprávať, ktorých by mohol rozveseliť, rozosmiať. Ktovie, čo by povedal, keby si prečítal túto knihu. Nemohla som napísať to, čo by bol napísal on. Ale v jednom by som ho potešila, to viem určite. Popila som litre minerálky, všetky priateľky obvolala, stovky obedov uvarila a sústredene hodiny pozorovala ten najnezaujímavejší dvor na svete. Týchto pár strán som totiž písala – štyri roky.\" (Magda Vášáryová)

Vlčice, tak se v Anglii přezdívá sedmi královnám, jež vládly od XII. století až po éru Tudorovců, která začala na konci XV. století. Tyto panovnice vynikaly velkou inteligencí, měly vnitřní mužskou sílu, vyvolávaly divoké reakce. Jejich pojmenování si známý český novinář, dramatik a spisovatel Karel Hvížďala vypůjčil pro portrét dvou silných žen, které představuje ve své nové knize. I Magda Vášáryová (která kandidovala na slovenskou prezidentku) a Iva Brožová (která vyhrála spor s českým prezidentem) jsou velmi inteligentní a ambiciózní, svými postoji vyvolávaly rovněž často divoké reakce a pocházejí z tradičních měšťanských učitelských rodin, jejichž členové v minulém století měli dost odvahy postavit se proti oběma vládnoucím nenormalitám. Proto od malička věděly či alespoň tušily, že legitimování myšlenek autoritou, obecným míněním nebo sociálním vytvářením pravdy je odporné a nebezpečné.

Magda Vášáryová je nielen herečka a politička, ale v službách diplomacie sa venuje aj osvete. Vášáryovej tretia knižka je nielen o etikete, civilizovanosti, ale zahŕňa množstvo autorkiných postrehov o zvykoch tejto krajiny. Jemne nás kára, šarmantne mentoruje, vtipne glosuje. Po knižke Diskrétní průvodce... co možná nevíte o spoločenském chování, je to už druhá humorná publikácia o správaní v spoločnosti.

Prvá súhrnná publikácia o Živene, spolku slovenských žien, vychádza pri príležitosti 150. výročia jej založenia. Predstavuje kľúčové i menej známe osobnosti spolku, jeho poslanie a bohatú kultúrnu a osvetovú činnosť od minulosti až po súčasnosť. Živena, najstarší slovenský ženský spolok, vznikol z iniciatívy mužov angažujúcich sa v slovenskom národnom hnutí v Rakúsko-Uhorsku v roku 1869. Zásluhou spolku sa v roku 1919 (po päťdesiatročnom úsilí) podarilo otvoriť prvú slovenskú vyššiu dievčenskú školu. Živena pomáhala ženám zo všetkých spoločenských vrstiev zmeniť život, ktorý im nevyhovoval - stať sa finančne nezávislou od muža, vedieť sa postarať sama o seba a svoje deti, odísť z nefunkčného manželstva, požadovať slušné zaobchádzanie na úradoch atď. Najväčší počet členov a členiek dosiahla v podmienkach demokratického Československa - v roku 1929 ich bolo štyritisíc. Živeniarky vyznávali a dodnes vyznávajú zásadu apolitickosti a nadkonfesijnosti: koncom tridsiatych rokov odolali nátlaku stať sa len spolkom evanjelických žien, v období vojnovej Slovenskej republiky zase odmietali vylúčiť zo svojich radov židovské ženy. V štyridsiatych a päťdesiatych rokoch vzdorovali obom totalitám 20. storočia, a keď sa u nás v roku 1989 začala obnova demokratického zriadenia, opäť dokázali osloviť mladé ženy moderným programom. V súčasnosti má spolok asi tisíc členiek a členov.

Kniha Magdy Vášáryovej je o známom-neznámom Poľsku, o jeho histórii a súčasnosti, o umení a kultúre, o jazyku a o ľuďoch, s ktorými sa autorka stretla počas svojho diplomatického pôsobenia na poste veľvyslankyne SR v rokoch 2000-2005. Magda Vášáryová nás s humorom a elegantným štýlom dobrej hostiteľky zasväcuje do svojich pozorovaní a zážitkov z „polnočnej krajiny“, a to nie len z pozície skúsenej diplomatky, ale aj ako súkromná osoba. Jej cieľom nie sú vyčerpávajúce analýzy slovensko-poľských vzťahov, ale pútavý pohľad na nášho blízkeho avšak v mnohom neznámeho severného suseda.

Matej Bel napísal: „Nevzdelanosť je obluda, ktorá znova a znova vystrkuje svoje rohy, aj keď jej bola odťatá hlava." Tento výber základných kultúrnych znalostí, či už pôvodom zo Slovenska alebo zo sveta je výsostne subjektívny. Magda Vášáryová vybrala sedmoro kníh, básní, diel vážnej hudby, grafík, fotografií, architektonických diel, ktoré považuje pre inteligentného obyvateľa našej krajiny za kľúčové. Môžeme s týmto výberom súhlasiť, alebo proti nemu protestovať a vytvoriť si vlastné vademecum.

Zajímavý průvodce dobrým chováním, který má napomoci k tomu, aby nás ve společnosti vychovaných a sebejistých lidí zaskočilo co nejméně maličkostí.

Nejen válka na Ukrajině ukazuje, že žijeme v přelomové době. Liberální demokracie je v krizi, vzmáhají se populistické, autoritářské a extrémní politické strany a hnutí. Magda Vášáryová tuto zlomovou dobu v rozhovorech s novinářem Petrem Šabatou popisuje způsobem, který je originální, barvitý, a navíc přináší řadu překvapivých pohledů i ne úplně známých faktů z nedávné historie či zákulisí politiky. Vášáryová úzce spolupracovala s Václavem Havlem a Karlem Schwarzenbergem, kandidovala na slovenskou prezidentku proti Vladimíru Mečiarovi, byla deset let poslankyní Národní rady, Havlovou velvyslankyní v Rakousku, poté slovenskou velvyslankyní v Polsku. Poznala mnoho politických osobností v celém regionu a je schopná kombinovat pronikavou analýzu s pozoruhodnými příběhy, které někdy vypovídají o politice lépe než dlouhé analýzy.

Načo potrebujeme prezidenta, keď sme parlamentnou republikou? Čo prezident robí? Čo by malo byť jeho najdôležitejšou vlastnosťou? Koho teda máme voliť? A hlavne, načo to všetko? Magda Vášáryová si vo svojej knihe kladie tieto a ďalšie otázky súvisiace s postom hlavy štátu. Ako prvá Slovenka sa v roku 1999 sama uchádzala o prezidentský úrad a v tejto knihe sa snaží nenáročnou a zábavnou formou opísať, o čom ten úrad vlastne je. Zároveň nám predstaví pár typov a "týpkov" a odporúča, aby sme si zvolili radšej "Hlavičku." Texty autorky dopĺňajú vtipné ilustrácie Kaza Kanalu.